Vyšné Hágy

Markušovský a batizovský veľkostatkár František Mariássy (1856-1905) dal na svojich pozemkoch poniže Batizovskej a Štôlskej doliny vo výške 1065 m v roku 1890 postaviť turistický hotel so 4 izbami a reštauráciou. Hotel zvaný „Koliba" bol základom vznikajúcej osady Vyšné Hágy. Bola prístupná po vozových cestách od Batizoviec, od 6 resp. 9 kilometrov vzdialenej Tatranskej Polianky a Štrbského Plesa. V roku 1895 hotel prestavali podľa projektu Gedeona Majunkeho a z čelnej strany k nemu pribudovali krytú verandu s peknou vežičkou. V súčasnosti je v budove so značne zjednodušenou podobou priečelia umiestnená základná škola.

Severozápadne nad hotelom už v roku 1891 pribudol kúpeľný dom. Ponúkal kosodrevinový alebo limbový teplý a studený kúpel' s možnosťou sprchovania od mája do konca októbra. Zakrátko ho zväčšili nadstavbou 6 hosťovských izieb. Objekt zanikol v polovici 50. rokov a na jeho mieste stoja dnes bytovky „Tupá" a ,,Končistá". Mariássyho zariadenia boli známe nízkymi cenami a dobrou kuchyňou zásobovanou z jeho chovu dobytka a rybného hospodárstva v Nižných Hágoch.

Po prvých objektoch turistického charakteru si v najjužnejších miestach osady nechal Mariássy postaviť aj súkromný Poľovnícky dom (Vadászház, Jagdhaus). Budova bola postavená v švajčiarskom štýle s pozdĺžnou krytou verandou. Súkromným Mariássyho hosťom tu bola k dispozícii kuchyňa a dve izby. Zrekonštruovaný objekt dodnes slúži ako lesovňa ŠL TANAPu.

Poľovnícky revír v Mengusovskej doline spolu s osadou Vyšné Hágy predal František Mariássy v roku 1897 pruskému kniežaťu Kristiánovi Kraft-Hohenlohemu. Nájomcom turistických zaradení v osade sa zároveň stal levočský reštauratér Aladár Polnisch (1861-1952), ktorý tu pôsobil až do svojej smrti. Jeho zásluhou vtedy severne od Poľovníckeho domu vznikol pekný zrubový Malý Švajčiarsky dom (Kis Svájci ház). Okrem bytu Polnischa tu bolo k dispozícii turistom ďalších 10 izieb. V budove je v súčasnosti umiestnená materská škola.

Nájomca Polnisch sa snažil presvedčiť nového majiteľa o potrebe ďalšieho rozvoja osady. Už v roku 1897 dal preto Hohenlohe postaviť podľa projektu Gedeona Majunkeho väčší zrubový hotel Erika s 55 izbami. Sám Polnisch vynakladal veľké úsilie, aby osada mohla konkurovať relatívne drahému Štrbskému Plesu. Zaviedol aj zimnú prevádzku osady, no nového majiteľa k ďalším investíciám už nedonútil. Bývalý hotel Erika dodnes stojí vpravo vedľa cesty pri vstupe do „starej" osady. V zúboženom stave je z neho zamestnanecká ubytovňa Orava.

Knieža Hohenlohe chcel, aby si osada zachovala nerušené a tiché prostredie a svoju poľovnícku vášeň uprednostnil pred rozvojom osady. Jeho posledným stavebným činom preto bolo postavenie poľovníckeho kaštieľa, ktorý vznikol v roku 1898 výlučne pre potreby majiteľa. Aj jeho projektantom a staviteľom bol Gedeon Majunke. Zachovalá budova s názvom Kaštielik stojí pod korunami stromov, vľavo nad cestou pri vstupe do „starej" osady.

V roku 1928 predal dedič August Hohenlohe komplex Mengusovskej a časti Batizovskej doliny spolu s osadou Vyšné Hágy československému štátu. Veľké rozšírenie tuberkulózy rozhodlo o dalšom využití získanej osady. Asi 500 m povyše Cesty slobody v roku 1954 začala Robotnicka sociálna poisťovňa z Bratislavy so stavbou ústrednej budovy rozsiahleho sanatórneho komplexu. Projektantom 15 budov boli pražskí architekti František Albert Libra (1891-1958) a Jiří Kann (1895-1942). Na výstavbe sa podielalo 7 stavebných a desiatky dalších firiem. Hlavným dodávateľom stavebných prác bol stavitel' českého pôvodu Josef Šašinka z Popradu.

Rozpočet stavby bol viac ako 100 miliónov korún a denne tu pracovalo 700 až 1200 robotníkov. V roku 1938 boli práce ukončené, no nepriaznivé politické udalosti oddialili otvorenie sanatória TBC, ktoré sa uskutočnilo až 2. júna 1941. Ubytovací trakt mal 9 podlaží a v čase otvorenia v ňom bolo 500 lôžok. V komplexe budov popri liečebných a prevádzkových priestoroch boli aj obchody, pošta ďalšie služby a kinosála so 600 stoličkami. Sanatórium bolo dlhú dobu najväčším a najmodernejším protituberkulóznym zariadením v Európe.

 

VytlačiťOdoslať e-mailom