Sklanaté Pleso
Južne od Skalnatého plesa, na okraji údolného prahu Skalnatej doliny, vzniklo v minulosti niekoľko trvale obývaných objektov rôzneho charakteru. Turistom, ktorí v minulosti smerovali do Skalnatej doliny poskytoval úkryt pred nepohodou a severnými vetrami veľký previsnutý balvan tzv. Ohnisko, ktorý v roku 1841 obohradili balvanmi z dalších troch strán štyria sliezski turisti s dvomi horskými vodcami. Na ich čele bol autor prvého tlačeného turistického sprievodcu po Vysokých Tatrach, lekárnik Karol Lohmeyer (1799-1873). Túto ,,Kyklopovu stenu" vo výške 1752 m obmuroval v roku 1877 majiteľ Skalnatej doliny Andrej Spóner z Veľkej Lomnice, čím vznikla primitívna útulňa. V roku 1914 ju zo strategických dôvodov spevnila betónovou výmurovkou rakúsko-uhorska armáda, osadila v nej prične, okná, piecku a železné dvere. Takto upravenú útulňu turisti nazývali ,,kaverna". Popred ňu viedla od roku 1931 aj Turistická magistrála, ktorú v týchto miestach vybudoval Klub československých turistov. O rok neskôr prevzal do správy aj jednoduchý útulok, ktorý opravil, zariadil štyrmi pričňami a dal do prevádzky ako útulňu KČST pri Skalnatom plese.
Prvé dva roky bola útulňa v prevádzke iba počas letnej sezóny. V roku 1934 tu nastúpil za chatára Michal Tomčík (1906-1987), ktorý vo Vysokých Tatrách už predtým pôsobil pri údržbe a stavbe turistických chodníkov a ako pomocník na vysokohorských chatách. KČST za výdatnej pomoci Tomčíka rozšíril kamenné priestory útulne, pribudoval k nej drevenú vstupnú verandu a ďalšiu drevenú prístavbu. Týmito úpravami v roku 1935 vznikla Skalnatá chata KČST. Mala jednu spoločnú nocľaháreň so 14 lôžkami a v drevenej prístavbe ďalších 6 núdzových lôžok.
Chatu navštevovalo množstvo sviatočných turistov aj pre blízkosť lanovky. Vďaka dlhoročnému chatárovi Tomčíkovi a jeho manželky Zuzany (1909-1966) mala však aj stálych návštevnlkov. Boli to tatranskí horolezci, ktorí na chate vytvorili pravú horskú atmosféru. Vo vojnových časoch tu našlo prechodné útočisko mnoho prenasledovaných z rasových, či politických dôvodov. Manželia Tomčíkovci z chaty odišli až v roku 1945 a vystriedal ich Michal Bobula. Chata slúžila svojmu účelu do roku 1972. Neskôr stála opustená a v roku 1985 len o vlások unikla zániku, kedy bola zbúraná jej najstaršia, východná časť pod tzv. Ohniskom. V roku 1993 zachránenú časť Skalnatej chaty prenajal a za vlastné prostriedky renovoval známy tatranský nosič Ladislav Kulanga. Chatu znovu uviedol do prevádzky v januári 1995.
Počas výstavby lanovky bolo pri Skalnatom plese postavených aj niekoľko drevených barákov pre potreby robotníkov. Jeden z nich dodnes stojí nad juhozápadným brehom plesa a pre služobné potreby ho využíva horská služba. Po roku 1945 až do polovice 60. rokov slúžil verejnosti ako bufet. Tento nenápadný objekt istú dobu označovali ako chatu Víkend, ktorá pre potreby turistov mala dokonca aj samostatnú pečiatku.
V decembri l937 dali do prevádzky visutú lanovku z Tatranskej Lomnice na Lomnický štít v jej l. úseku po Skalnaté pleso. Vo vyvýšenej časti staničnej budovy zriadili bar a turistickú jedáleň, nad nimi väčšiu reštauráciu so 48 stoličkami. Na ich presklenom priečelí boli pozdĺžne balkóny s výhľadom na Tatranskú Lomnicu. V podkroví nad reštauráciou bolo 10 hotelových izieb s ústredným kúrením, teplou a studenou tečúcou vodou. K dispozícii turistom bola aj vyhliadková terasa na vrchole 29 metrov vysokej napínacej veže lanovky. Stavbu budovy podľa projektov Dušana Jurkoviča (1868-1947), neskôr upravených staviteľom, uskutočnila firma inžiniera Karla Marvana z Hradca Králové. Turistická jedáleň bola daná do prevádzky v júli 1938, reštaurácia a hotel 22. decembra 1938, presne rok po zahájení premávky lanovky. Hotel, ktorý pomenovali Encián, od Krajinského úradu prenajalo Ministerstvo zdravotníctva a jeho prevádzkou bolo poverené Riaditeľstvo štátnych kúpeľov v Tatranskej Lomnici. Bývalý hotel po vojne zmenili na turistickú nocľaháreň. Neskôr ju tiež zrušili a využili na ubytovanie zamestnancov reštaurácie.
Na skalnej moréne severovýchodne od plesa začali už v roku 1940 s výstavbou astronomického observatória. Jeho peknú kamennú budovu s dvomi kupolami hvezdárne staval popradský staviteľ českého pôvodu Josef Šašinka, podľa projektu architektov Františka Bednárika (1902-1960) a Václava Houdeka (1906-1957) z Bratislavy. Observatórium bolo uvedené do prevádzky 19. septembra 1943. Iniciátorom výstavby a jeho prvým riaditeľom bol RNDr. Antonín Bečvář (1901-1965), ktorý predtým pôsobil ako klimatológ v kúpeľoch Štrbské Pleso. Postavením niekoľkých objektov v blízkosti Skalnatého plesa sa postupne vytvorila sídelná jednotka so stanicou lanovky a názvom Sklanaté Pleso.