Kežmarská chata

Votrubova chata

Zo strategických dôvodov počas hraničných sporov s Poľskom postavila armáda v roku 1922 juhovýchodne pod Predným Kopským sedlom vo výške asi 1675 m ochrannú chatu. Stavali ju vojaci technickej roty 2. horskej brigády z iniciatívy a pod vedením štábneho kapitána Václava Dusila (1884-1960). Pomenovali ju podľa veliteľa brigády a predsedu Podtatranskej župy KČST generála Jána Votrubu (1865-1955). Na výstavbu sumou 12300 korún prispelo aj ústredie KČST v Prahe. Ked' boli Československo-poľské hranice právoplatne ustálené, bola chata v roku 1924 odovzdaná do správy kežmarského odboru KČST.

Pre turistov bola slávnostne otvorená 1. júla 1924 a jej prvými sezónnymi správcami boli dvaja študenti. V jeseni 1924 nastúpil za chatára Jozef Kertész z Kežmarku, ktorý tu pôsobil do roku 1927. Votrubova chata sa zakrátko stala obľúbeným lyžiarskym strediskom československej verejnosti. Bola jednoducho, ale účelne zariadená, mala kuchyňu, predsieň. jedáleň a spoločnú nocľaháreň s 32 posteľami.

To však veľkej návštevnosti nestačilo a preto odbor KČST z Kežmarku vybudoval zo zadnej strany drevenú prístavbu, v ktorej bola jedáleň, dve nocľahárne a izby v manzardkách. Kapacita chaty sa zvýšila na 45 lôžok. Prístavba bola daná do užívania 18. septembra 1932. Vtedy tu bol chatárom Bohdan Pohla, ktorý tu pôsobil až do roku 1938, po ňom Alojz Krupitzer. V roku 1942 Votrubovu chatu rozobrali a namiesto nej nižšie pri Bielych plesách postavili Kežmarskú chatu.

Kežmarská chata

Pod juhovýchodným brehom Veľkého Bieleho plesá zriadil Karol Molnár z Koložváru, vysoký úradník štátnych železníc vo výslužbe, výrobňu na destiláciu éterických olejov z kosodreviny. Spojil sa pri tom s dečínskou firmou Schomburg & Stegemann, ktorá aj dodala strojné zariadenia. Továrničku, ktorá stála na ľavom brehu Bieleho potoka vo výške asi 1580 m staval kežmarský podnikatel' Ján Roth. Do prevádzky ju uviedli 26. júla 1897. Súhlas dalo mesto Kežmarok, ktoré si v tom čase zrejme neuvedomilo škodlivé následky devastácie kosodreviny na svojich pozemkoch. Aj ked' inšpektorát štátnych lesov prevádzku okamžite zakázal, ilegálna výrobňa tu existovala až do roku 1904.

Kúsok poyyše, nad juhoyychodným brehom Veľkého Bieleho plesa sa o necelých 40 rokov neskôr rozbehli sympatickejšie investície. Kežmarský odbor Klubu slovenských turistov a lyžiarov na čele so svojím predsedom, okresným náčelníkom Dr. Alexandrom Luštšekom začal v roku 1940 so stavbou veľkej turistickej chaty. Náklady na jej postavenie stáli odbor 460000 korún. Slávnostné otvorenie Kežmarskej chaty sa uskutočnilo 11. októbra 1942.

Chatárom sa stal Alojz Krupitzer, ktorý sem prešiel zo zlikvidovanej Votrubovej chaty a pôsobil tu až do konca vojny. Bola to pekná poschodová drevená chata, ktorá nahradila v tom čase už nepostačujúcu Votrubovu chatu. V izbách a spoločných nocľahárňach bolo až 120 postelí. V okolí boli ideálne lyžiarske terény, a tak sa od 1. októbra 1951 stala výcvikovým strediskom JTO Sokol a pre voľný cestovný ruch ju uzavreli. Kežmarská chata vyhorela 7. októbra 1974 a nebola viac obnovená. Dodnes po nej zostali len zvyšky suterénu pod vyrovnanou plochou jej pôdorysu.

VytlačiťOdoslať e-mailom