Tatranská Kotlina

Podnetom na založenie rekreačnej a kúpeľnej osady Tatranská Kotlina (vtedy úradne Barlangliget, resp. Höhlenhain = Jaskynný park, háj) bolo znovuobjavenie a sprístupnenie Belianskej jaskyne vo svahu Kobylieho vrchu (1109 m). Jaskyňu 22. júla 1881 objavili Ján Britz a Július Husz zo Spišskej Belej a 6. augusta 1882 bola slávnostne otvorená hlavne zásluhou majiteľa garbiarne Augusta Kaltsteina (1858-1922) a učiteľa Imricha Verbovszkého. V roku 1885 vpravo vedla nového vchodu do jaskyne postavili drevenú ochrannú útulňu pre návštevníkov a správcu jaskyne Jána Kohúta.

Otvor do jaskyne objavili už v roku 1826 Vavrinec Gulden zo Spišskej Belej a zlatokop Fabry z Kežmarku, ale nevstúpili do jaskynných priestorov. Jaskyňu navštívili až spomínaní Britz a Husz v roku 1881, no našli tu už nápisy starších návštevníkov z rokov 1713 a 1731. Pôvodný, pre návštevníkov jaskyne nepohodlný vchod bol vo výške 972 metrov. Už v roku 1885 nechal August Kaltstein preraziť poniže starého, kúsok na severozápad vo výške 890 m nový vchod, čím sa ulahčila cirkulácia návštevníkov. K novému vchodu, ktorý používajú dodnes, bol zriadený aj nový južným smerom stúpajúci prístupový chodník.

Pôvodne sprístupnená jaskyňa merala 1078 metrov. Na jeseň 1882 a počiatkom roka 1883 objavili Kaltstein, Verbovszky a Britz ďalšie priestory, ktoré sprístupnili umelými drevenými schodíkmi a zábradliami, čím celková dlžka jaskyne vzrástla na 5088 m. Firma Eger na riečke Belá postavila aj malú vodnú elektráreň, vďaka ktorej bola jaskyňa 29. novembra 1896 elektricky osvetlená, po Dobšinskej ľadovej jaskyni ako druhá na území Slovenska. Už v roku 1883 ju navštívilo viac než 1 000 záujemcov.

Záujem o jaskyňu podnietil vznik novej turistickej osady pod jaskynným vchodom. V blízkosti mlyna, horárne a malej drevárskej osady, ležiacej v kotline potoka Belá vedľa cesty do Lendaku, ktorá mala podhalianskogoralský charakter, vznikli na pozemkoch patriacich Spišskej Belej v roku 1883 aj prvé ob jekty pre turistov, hlavne zásluhou Augusta Kaltsteina a budapeštianskeho politika Imricha Ivánku (1818-1890). Mesto Spišská Belá dalo v roku 1890 postavit' aj budovu tzv. Kasína, v ktorej bolo popri veľkej novej reštaurácii pre 500 stravníkov aj 7 hosťovských izieb, kaviareň, tanečná sála s javiskom, čitáreň, biliardová a klavírna miestnosť a správa kúpeľov. Projekt Kasína zhotovil Gedeon Majunke.

Vo februári 1930 Kasíno poškodil požiar a vtedajší majitel' osady PhMr. Ctibor Zelený dal budovu v nasledujúcom roku prestavať a zmodernizovať a jej juhovýchodné a severozápadné krídlo zväčšil nadstavbou poschodí. Rekonštrukciou objektu sa získalo 42 izieb pre kúpeľných hostí a zriadili aj turistickú nocľaháreň pre 25-50 osôb.

Popri letoviskách súkromných prominentov postavilo aj mesto Spišská Belá pre ubytovanie turistov a letných hostí niekoľko veľkokapacitných hotelov a menších nájomných viliek. Severozápadne od Kasína, popri vozovej ceste vedúcej do Ždiaru, v roku 1894 vznikol hotel Vaskapu (vo voľnom preklade Skalné vráta) s 29 izbami. Po roku 1920 ho nazvali hotel Poľana.

Súbežne s vozovkou, juhovýchodne od niekdajšieho Kasína stojí už od roku 1889 bývalý 50 izbový hotel Concordia (Svornosť), po roku 1920 známy ako hotel Zelené pleso. Obidva hotely vznikli podľa projektov Gedeona Majunkeho. Aj budova Zelené pleso slúži potrebám sanatória a s jeho novým objektom je prepojená nadzemnou presklenou chodbou.

Popri staršom katolíckom kostolíku, v juhovýchodnej časti osady postavili aj kostol evanjelickej cirkvi. Zásluhu na jeho vzniku mali vtedajší evanjelici zo Spišskej Belej a knieža Hohenlohe, majiteľ tunajšieho poľovníckeho zámku. Pekný murovaný kostol postavený v neorománskom slohu vysvätili 21. augusta 1906. Po zmene etnika a zväčša aj vierovyznania tunajších osídlencov, dnes už svojmu účelu slúži len výnimočne.

Prvý kúpeľný dom vznikol popri najstarších budovách osady v blízkosti hotela Spišská Belá už v roku 1885. V roku 1890 ho nahradil nový objekt so studenou vodoliečbou, ktorý stál na opačnom konci osady na záveternej lesnej čistine, asi 500 m južne od Kasína. Kúpeľný lekár Dr. Gustáv Karay v ôsmich kúpeľných kabínach poskytoval očistné, slané, kosodrevinové a rašelinové kúpele. Aj ked' sa kúpele odporúčali na liečenie nervových ochorení, chudokrvnosti a srdcových chorôb, nemohli konkurovať lepšie dostupným Smokovcom a ostatným osadám v centrálnej časti Tatier. Možno preto mesto svoje objekty v roku 1920 predalo viedenskému Čechovi Josefovi Ondřichovi, ktorý sa časť kapacít snažil využiť ako liečebný ústav železničných zamestnancov, pod odborným dohľadom MUDr. Eugena Steinfesta. V roku 1926 sa majiteľom kúpeľov stal PhMr. Ctibor Zelený, ktorý ich zmenil na liečebňu TBC pre menej zámožných pacientov. Okrem objektov patriacich niekedy
mestu Spišská Belá a neskôr Josefovi Ondřichovi, nový majiteľ odkúpil. alebo postupne prenajal aj ďalšie súkromné vilky a prispôsobil ich potrebám kúpeľnej prevádzky. V roku 1931 bol niekdajší kúpeľný dom zrušený a postupnými prestavbami a prístavbami z neho vznikla obytná vila Kriváň.

Prvou budovou osady pod rázcestím Cesty slobody s hradskou vedúcou zo Spišskej Belej, je niekdajší penzión Hubertus, ktorý vznikol začiatkom 30. rokov na mieste bývalých kasární finančnej stráže. Pôvodne mal kapacitu 25 postelí v 12 izbách. V posledných rokoch tu bola známa reštaurácia Limba, ktorú po nevydarenej privatizácii koncom 90. rokov úplne vydrancovali. Od roku 2000 však zrekonštruovaný a rozšírený penzión Limba slúži opäť svojmu účelu.

Naproti budove Kasína, po pravej strane cesty vedúcej zo Spišskej Belej do Ždiaru stál od roku 1886 hotel Nezábudka (Nefelejts) s 12 izbami pre verejnosť. Túto peknú zrubovú vilu od mesta Spišská Belá po 1. svetovej vojne odkúpil Roman Sufflay s manželkou Gizelou a prenajímal ho ako penzión. Niekdajšiu vilu Nezábudka zbúrali v polovici 60. rokov a na jej mieste bola postavená predajňa potravín.

Prvým veľkým objektom, ktorý postavilo mesto, bol 55 izbový hotel Spišská Belá (Szepes Béla) z roku 1886. Pred hotelom zriadili peknú, kameňmi vykladanú kruhovú fontánu, ktorá dotvárala vtedajšie centrum osady. Hotel v roku 1942 vyhorel a nebol viac obnovený. Za fontánou na jeho mieste stojí dnes budova materskej školy a klubu dôchodcov.

Hoci knieža Hohenlohe nebol katolíkom, postaral sa o duchovný život radových pracovníkov svojho pozemkového panstva v Belianskych Tatrách, ktorí boli hlavne rímskokatolíckeho vyznania. V severozápadnej časti osady, pri odbočení cesty do Lendaku dal postaviť pekný drevený katolícky kostolík, ktorého projekty vyhotovil Anton Müller z Levoče. Neogotický kostolík Nanebovzatia Panny Márie, ktorý toho času patrí do lendackej farnosti, bol vysvätený 15. augusta 1891.

Na svojom panstve si pruský princ Kristian Kraft Hohenlohe s obľubou staval poľovnícke chaty i honosnejšie lovecké zámky. Vpravo vedľa cesty do Lendaku, bokom od ostatných letovísk, neďaleko starej drevárskej usadlosti zvanej Stará Kotlina, si nechal v roku 1895 postavit' podla projektov Gedeona Majunkeho prekrásny poľovnícky zámok. Na štítoch strechy boli motívy tzv. dračieho štýlu stredovekých nórskych drevených kostolov. Po smrti pôvodného majiteľa ho v roku 1929 Gejza Gretzmacher (1890-1945), Karol Roth a Karol Pavelka zo Spišskej Belej zmenili na 16 izbový penzión Poľovnícky dom. Jeho nájomcom bol spočiatku PhMr. Ctibor Zelený, od roku 1933 Ing. Edmund Souček. Po znárodnení sa z bývalého kniežacieho zámku stalo rekreačné zariadenie Zväzák, patriace mladým budovateľom socializmu. Jeho zánik zapríčinil požiar začiatkom 80. rokov a dnes po ňom niet už takmer nijakej stopy.

Ako predposledná budova osady po ľavej strane nad cestou, stojí dodnes vila Mária, aj ked sa dosť odlišuje od podoby na tejto starej pohľadnici. V roku 1886 ju nechal postaviť pre svoju manželku Máriu rod. Németh budapeštiansky občan, iniciátor vzniku Tatranskej Kotliny a jej veľký priateľ Imrich Ivánka. Už pred 1. svetovou vojnou sa majiteľom vily stal dr. Armin Hámor. Dnes je z niekdajšieho letoviska obytný dom.

VytlačiťOdoslať e-mailom