Nové Štrbské Pleso

V roku 1897 kúpil architekt Karol Móry /1845-1921/ z Banskej Bystrice od štrbských urbárnikov 43 hektárov zalesnených pozemkov južne a juhovýchodne pod Štrbským plesom. S úmyslom vybudovať tu rekreačnú osadu vytvoril čiastočným zahradením potoka Mlynica a vyčistením zabahneného dna zanedbanej močariny dávneho plesa v roku 1900 najprv umelé jazero s rozlohou 2ha a hľbkou 10m, ktoré nazval Nové Štrbské Pleso.

Západne od jazera, na odlesnenej vyvýšenine Klát /1343m/ postavil Karol Móry jednoduchú drevenú rozhľadnňu. Kopec, ktorý turisti zakrátko nazvali Karlovým kopcom alebo prozaickejšie "Monte Carlo", poskytoval utešený kruhový rozhľad na Vysoké i Nízke Tatry. Nad južným brehom plesa zásluhou majiteľa pozemkov vznikol v roku 1905 Móryho hotel ako základ neskoršej osady Nové Štrbské Pleso.

Na rozdiel od luxusných pomerov na Štrbskom Plese chcel Móry postavením svojho hotela prilákať menej náročnú klientelu turistov, čo sa mu aj podarilo. V pokojnej a rodinnej atmosfére hotela sa v 50 izbách mohlo ubytovať 100 hostí. V budove s ústredným kúrením a od roku 1921 aj s elektrinou bola za mierne ceny dostupná dobrá domácka reštaurácia a vaňový kúpeľ. Móryho hotel s obľubou vyhľadávali hlavne nemeckí turisti.

V roku 1921 majetok zdedil synovec zakladateľa osady, hudobný skladateľ Ján Móry (1892-1978), pôvodným povolaním právnik. Ten úspešne pokračoval v začatom diele svojho predchodcu a v 20. a 30. rokoch zrealizoval stavby niekoľkých penziónov, vyhliadkovej kaviarne a kostolíka. V roku 1927 pristaval k hotelu zo západnej strany rodinný penzión.

Skladateľ Ján Móry v osade čerpal námety pre svoju tvorbu a častými návštevníkmi osady boli aj jeho osobní priatelia, hudobní skladatelia Viliam Figuš-Bystrý, Béla Bartók, Oldřich Nový, Eugen Suchoň i ďalšie osobnosti kultúrneho sveta.

Najväčšou stavebnou investíciou Jána Móryho bol 32 izbový hotel s kaviarňou, terasami a spoločenskými miestnosťami, ktorý vyrástol v roku 1929 na východnej časti umelo vytvorenej plošiny. Celá osada bola v roku 1945 znárodnená a postupne urbanisticky splynula s osadou Štrbské Pleso. V roku 1950 hotel Móry zmenili na odborársku zotavovňu Baník. Väčšia časť chátrajúcich budov vrátane hotela z roku 1905 naposledy slúžila ako ubytovne robotníkov počas príprav na majstrovstvá sveta v lyžovaní v roku 1970. Asanované boli začiatkom 70. rokov a na ich mieste vyrástla v roku 1979 nová zotavovňa Baník. Zostávajúce menšie objekty boli po roku 1990 vrátené Móryho vdove, ktorá ich ale predala ďalším záujemcom.

Ako svoj osobný prínos k oslavám 10. výročia vzniku Československa vyvinul senátor Ján Kovalík-Ústiansky (1861-1950) zo Žiliny, poslanec za Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu, mnoho úsilia o postavenie dvojramenného kríža, symbolu Slovenska. So súhlasom Štrbského urbariátu vyrástol 12 metrov vysoký železný kríž s nápisom BOŽE, CHRÁŇ SLOVENSKÚ KRAJINU na južnom výbežku Triganu, vo výške asi 1300 metrov. Slovenský kríž v Tatrách, ako sa mu hovorievalo, zhotovili železiarne vo Vítkoviciach a na vysviacke 29. októbra 1928 sa okrem jeho pôvodcu zúčastnil aj predseda Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a apoštolský protonotár Andrej Hlinka (1864-1938), spišský biskup Ján Vojtaššák (1877-1965) a ďalší vysokí hodnostári. Kríž bol doďaleka viditeľným orientačným bodom až do novembra 1960, kedy bol na príkaz komunistických pohlavárov odstránený. Ostali po ňom iba štyri zo zeme trčiace betónové podstavce jeho základov.

VytlačiťOdoslať e-mailom