Ľudovít Petrik

Ľudovít /Lajos/ Petrik


Turista, horolezec, propagátor turistiky, priekopník amatérskej fotografie v Tatrách, chemik, profesor chemickej technológie na Univerzite aplikovaných vied v Budapešti, generálny riaditeľ Budapeštianskeho múzea úžitkového umenia, kráľovský radca, nositeľ viacerých vysokých ocenení, ušľachtilý a vždy skromný človek.

Narodil sa 5. decembra 1851 v Šoproni. Strednú školu navštevoval v rodnom meste a v Bratislave. V rokoch 1870 až 1871 slúžil ako vojak, dobrovoľník, a stal sa poručíkom v zálohe. V rokoch 1871 až 1874 študoval na Technickej univerzite v Grazi, a tam ako významný chemik pôsobil v rokoch 1874 až 1879 ako asistent univerzitného profesora Schwarza. Medzitým sa v roku 1878 zúčastnil bosnianskej okupácie. Za svoju činnosť v nej bol vyznamenaný Vojenskou záslužnou medailou Signum Laudis. V roku 1880 ho vymenovali za profesora chemickej technológie na Štátnej vysokej priemyselnej škole v Budapešti, a od tohto roku sa zaoberal výskumom v oblasti keramiky. V roku 1907 sa stal riaditeľom školy. Svoje štúdie publikoval v domácich a zahraničných odborných časopisoch. Od srbského kráľa obdržal záslužný kríž Rad Takova IV. triedy za profesionálne zvládnutie organizácie technologickej časti výstavy v Belehrade. Svojimi článkami o keramickom priemysle prispel do Pallas Lexikonu. Za svoju dlhoročnú prácu v tomto obore bol v roku 1910 menovaný kráľovským radcom a v roku 1914 obdržal Rád Františka Jozefa IV. Triedy - dôstojník /Ferenc Jozsef rend tiszti keresztjét/. Neskôr, pri odchode do dôchodku, zlatý Záslužný kríž.
Bol prítomný na pamätnom valnom zhromaždení Budapeštianskej sekcie Uhorského karpatského spolku /Magyarországi Kárpát Egyesület - MKE/ konanom dňa 29. septembra 1891 vo Fyzikálnom ústave Univerzity v Budapešti, na ktorom jeho členovia rozhodli o založení Maďarského turistického spolku /Magyar Turista Egyesület - MTE/. Predsedom spolku sa stal známy fyzik, horolezec a jaskyniar barón Lórand Eötvös (1848-1919). Už v nasledujúcom roku začína v časopise Turisták Lapja Ľudovít Petrik uverejňovať články zo svojich tatranských ciest. Za člena správnej rady MTE bol zvolený 7. marca 1893, vo funkcii bol do roku 1894. Členom výboru bol v rokoch 1894 až 1910. Od roku 1895 do 1905 pôsobil ako podpredseda spolku. V roku 1913 bol zvolený za čestného člena.
Svoju prospešnú činnosť pre spolok vykonával v troch oblastiach: ako horolezec, objaviteľ a fotograf. Nezanedbateľným prínosom boli jeho početné články v časopisoch a aj jeho prednášky v rámci propagácie turistiky.
Najvýznamnejším výkonom ako horolezca a objaviteľa bol jeho prvovýstup na Jastrabiu vežu 28. júla 1891. V Kotline piatich spišských plies vykonal tiež niekoľko hodnotných prvovýstupov. Jeho prvou aktivitou v liptovskej časti Vysokých Tatier bol výstup na Štrbský štít od Hlinskej veže 20. júla 1892. Nasledovalo niekoľko výstupov v doline Nerfcerky, kde na základe svojich vlastných skúseností objavil niekoľko doteraz neznámych priechodov medzi dolinami. Objasnil tiež problematiku vtedy známeho Mengusovského sedla /Vadorzó hágó/, o ktorom kolovali chýry o jeho nedostupnosti. Odhalil polohu Furkotského sedla /Furkota hágó/, vypracoval jeho mapu a preskúmal oblasť sedla Špára /Spára hágó/. Furkotské sedlo v roku 1896 Mikuláš Szontagh pomenoval ako Petrikove sedlo /Petrik hágó/, podľa Ľudovíta Petrika. V roku 1892 prechod medzi Ostrou a Krátkou, dnes Nefcerské sedlo, pomenoval Ľudovít Petrik Suchavoda. Prechod z doliny Suchej vody do Furkotskej doliny, ktorý vedie do kotla pod Dolným Wahlenbergovým plesom, dnes Sedielkový priechod, pomenoval Sedilko.
Medzi jeho významné publikované práce patrí článok „Stopy ľadu v Doline piatich plies" /Kotline piatich spišských plies/. Okrem toho publikoval články o Jahňacom štíte, Štrbskom štíte, pohorí Retezat, Fagaraš, a Paring vo vtedajšom Sedmohradsku a o ďalších všeobecne zaujímavých turistických otázkach a o otvorení Sliezskeho domu vo Velickej doline. Svoje články ilustroval skvelými fotografiami, z ktorých niektoré boli uverejnené aj v špeciálnych výtlačkoch a publikované v známych celoštátnych uhorských aj zahraničných periodikách. Z jeho fotografií boli najznámejšie kompletné panoramatické výhľady z Kriváňa, Rysov, Jahňacieho a Lomnického štítu. Boli uverejnené aj v Turiskák Lapja. Jeho pôsobenie ako horolezca sa rozšírilo do Álp, a svoje fotografie z týchto túr prezentoval formou prednášok na zimných stretnutiach členov spolku, kde bol najobľúbenejším prednášateľom, vždy s jemným zmyslom pre humor. Svoju prvú prednášku mal v januári 1893 o Liptovských Tatrách, po ktorej nasledovala celá séria /bolo ich spolu 17/. Predstavil v nich celé Tatry od západu na východ, podrobne sa zaoberal Transylvánskymi alpami a prezentoval nádherné snímky pohoria Fatra, oblasť Grossglocknera, Grosswenedigera, tirolských Álp a Dachsteinu. Každá z jeho fotografií odhalila podrobnosti, ktoré dovtedy nikto nemohol ani vyliezť a nie to ešte fotografovať. Turisták Lapja ich preto veľmi často a rád zverejňoval a fotografická komisia spolku zabezpečovala reprodukciu jeho fotografií. Tie boli najúspešnejšie na miléniovej národnej výstave, kde Turistický spolok vystavil Petrikove fotografie spolu s ďalšími autormi na dvoch veľkých otočných paneloch vo forme diapozitívov. V časopise Turisták Lapja uverejnil spolu 22 článkov, dve krásne kresby a 98 skvelých fotografií.
Bol blízkym a aktívnym spolupracovníkom Edmunda Téryho (1856-1917) a Gyulu Dőriho (1864-1918) počas výstavby Téryho chaty. Od Januára 1895 po dobu 15 rokov bol redaktorom časopisu Turisták Lapja spolu s Edmundom Térym.
Zaujímal sa aj o prácu tatranských horských vodcov. Na jeho odporúčanie spolok daroval Jánovi Hunsdorferovi ml. a Jánovi Franzovi vreckové hodinky ako odmenu za ich oduševnenú prácu a skvelé vystupovanie.
S osobitným zreteľom sa zaujímal o Téryho chatu, staral sa o jej údržbu, vykonal množstvo potrebných opráv a severnú stenu pokryl asfaltom a šindľom.
Zo strany spolku dostal len jedno ocenenie, ale to bolo najkrajšie a najcennejšie, aké môže horolezec dostať. Navrhol mu ho čestný člen spolku, Gyula Dőri na zasadnutí výboru spolku 13. novembra 1900. Gula Dőri vyliezol 22. augusta 1900 ako prvý na dlhý hrebeň medzi Žltou vežou /Sárgatorony/ a Červenou vežou /Vöröstorony/ a najvyšší vrchol medzi nimi, dnes Sokolia veža, pomenoval Petrikov štít. / a zároveň Drobnú vežu na Dőriho štít, Priečnu vežu na Majunkeho vežu/
Ľudovít Petrik na zasadnutí spolku 24. februára 1906 odstúpil z funkcie podpredsedu spolku, ale naďalej ostal jeho radovým členom. Koncom roka 1909 sa vzdal aj funkcie šéfredaktora časopisu Turisták Lapja, spolu s Edmundom Térym, a odišiel do dôchodku. Zomrel 7. júna 1932 v Budapešti.
Jeho najznámejšou fotografiou, aj keď len vo forme nekvalitnej reprodukcie uverejnenej v Turisták Lapja, je pamätná fotografia z 19. mája 1898. Vtedy bol Ľudovít Petrik členom komisie, spolu Edmundom Térym, Jozefom Pfinnom (1861-1935) a Gedeonom Majunkem (1854-1921), ktorá spolu so zástupcami urbariátu obce Stará Lesná vytýčila miesto pre výstavbu Téryho chaty. V tento deň však Ľudovít Petrik realizoval niekoľko ďalších fotografií. /Obr.04. až Obr.06./


Obr.01. Kresba uverejnená v: A Magas Tátra, Dr. Posewitz Tivadar, Bp.1909., str.97.
Obr.02. Pohľadnica Frantza Pietschmanna, Téryho chata s názvami štítov v pozadí.
Obr.03. Ing. Jozef Pfinn
Za bodkočiarkou názvy periodík, kde bola fotografia publikovaná.
Obr.04. Komisia na mieste, ktoré vybrali pre stavbu Téryho chaty. Stojaci tretí zľava Gedeon Majunke, tretí sprava Edmund Téry.; Uverejnená v Turisták Lapja 1900, čís.1.-4., str.28.


Obr.05. Cestou k Piatim spišským plesám na Veľkom svahu. Najvyššie vľavo Edmund Téry, celkom vpravo Gedeon Majunke. ; Turisták Lapja 1900, čís.1.-4., str.24.
Obr.06. Iný pohľad na miesto, ktoré vybrali pre stavbu chaty.; Turisták Lapja 1900, čís.1.-4., str.25.
Obr.07. Kotlina piatich spišských plies. Malý Ľadový štít, Ľadový štít.; Turisták Lapja 1899, čís.8.-12., str.165.; Vasárnapi Ujság 1899, čís.35., str.588.; Vasárnapi Ujság 1904, čís.32., str.544.; Ország-Világ 1899, roč.20., čís.34., str.536.
Obr.08. Malá Studená dolina, Lomnický štít.; Ország-Világ 1899, roč.20., čís.34., str.536.; Dillingers Reise und Fremden-Zeitung 1900, roč.11., čís.2., str. 5.; A Kárpát-medence termézeti értékei 2004., str.380.


Obr.09. Malá Studená dolina, Baranie rohy.; Ország-Világ 1899, roč.20., čís.34., str.536.
Obr.10. Most na ceste zo Štrbského plesa na Popradské pleso
Obr.11. Popradské pleso
Obr.12. Hincovo pleso


Obr.13. Mengusovské sedlo /Vadorzó hágó/
Obr.14. Špára
Obr.15. Ostrva
Obr.16. Lomnický štít


Obr.17.-19. Mengusovska dolina
Obr.20. Popradske pleso, Majláthova chata


Obr.21.-22. Mengusovská dolina z Ostrvy
Obr.23. Vysoká
Obr.24. Hunfalviho sedlo


Obr.25. -26. Pohľad z Rysov na juhozápad
Obr.27. Pohľad z Rysov na západ
Obr.28. Pohľad z Rysov na severozápad
Obr.29. Pohľad z Rysov na juhozápad


Obr.30. Končistá
Obr.31. Velická dolina
Obr.32. Slavkovský štít z Gerlachovského rebra


Obr.33. Studené doliny, Chata Róza
Obr.34. Malá Studená dolina
Obr.35. Pohľad z Lomnického štítu na západ
Obr.36. Pohľad z Lomnického štítu na sever


Obr.37.-39. Pohľady z Jahňacieho štítu


Obr.40. Jastrabia veža z Jahňacieho štítu
Obr.41. Tokáreň
Obr.42. Pohľad z Tokárne

Pramene:
Turisták Lapja 1892, roč.4., čís.10., str. 319-320
Turisták Lapja 1927, roč.39., čís.7-8., str.131-133
Turisták Lapja 1932, roč.44., čís.7-8., str.193-194
Tátraführer, Wegweiser in die Hohe Tátra und in die Bäder der Tátragegend, Dr. Nikolaus Szontagh, Königl.Rath., 1896 Bp., str.154 /Petrik-joch/
Tátrakalauz, Utmutató a Magas Tátrába s a Tátravidéki fürdökbe, Dr.Szontagh Miklós, kir.Tanácsos, 1896 Bp., Str.142 /Petrik-hágó/
A Szepesség utazási kéziköniv, I. A Magas Tátra, Dr. Posewitz Tivadar, 1909 Bp., str.97
Die Hohe Tatra von Dr. A. Otto, 1911-1912 Berlin, str.106-107, 110-111, 147, 152-153
Pred 100 rokmi postavili Téryho chatu. Ján Gašpar, In.Tatry 1999, č.4.,č.5

VytlačiťOdoslať e-mailom