Ján Breuer

Tragická nehoda Jána Breuera v auguste 1924.

    O tragickej smrti horského vodcu Jána Breuera som čítal v jednej z Bohušových kníh. Informácia je tam veľmi stručná. Oznamuje len tri skutočnosti. Dátum: 9. augusta 1924, miesto: Pyšný štít, príčina: záchrana raneného horolezca. A keď sa mi zhodou šťastných okolností podarilo získať pohľadnicu, ktorá zobrazuje pohreb Jána Breuera v Novej Lesnej /Obr.35/, snažil som sa dopátrať podrobnosti o tejto smutnej udalosti.

    Prvé informácie som objavil v článkoch Lidových novín zo 14. a 16. augusta 1924. Nakoľko si tieto články v niektorých skutočnostiach odporovali, pátral som ďalej. Predpokladal som, že najpresnejšie informácie o tejto nešťastnej udalosti môže podať jedine Karpathen Post. Tam som skutočne našiel niekoľko článkov, ktoré sa dosť podrobne zaoberali udalosťami z augusta 1924, ktoré viedli k tragickej smrti Jána Breuera a hlavne, čo sa dialo potom. Voľným prekladom z článkov Karpathen Post sa vynasnažím priblížiť túto tragickú udalosť.

Karpathen Post číslo 33 zo dňa 16.08.1924

    Tragická nehoda. V tomto roku sa vysoký počet horských nehôd /8-10/ vo Vysokých Tatrách zväčšil o zvlášť ťažký prípad. V piatok /8. augusta – poznámka autora/ mal vodca Pavol Spitzkopf ml., jeden z najlepších horolezcov, vystúpiť s jedným turistom na Lastovičiu vežu. Vydali sa na cestu cez Pavlikovského štrbinu, lebo táto je najkratšia. Štrbina je povestná pre svoje početné hladké, strmé stupne, medzi ktorými leží mnoho voľnej kamennej sutiny, preto sa najnovšie väčšinou volí obchádzka cez Téryho štít a do Pavlikovského štrbiny sa vchádza zriedka. V tomto roku sa tam už stala nehoda s turistom Kleinertom. Keď teda Spitzkopf vystupoval s turistom idúc ako prvý, uvoľnil viacero kameňov, ktoré jeho turistu vážne zranili na hlave. Ten stratil vedomie a Spitzkopf sa ponáhľal do Téryho chaty, aby priviedol pomoc. Rýchlo sa zostavilo záchranné družstvo z poľských a spišských vodcov, vystúpili nahor a zniesli poraneného do údolia. Počas transportu si spôsobili zranenia uvoľnenými kameňmi, pričom poľskému vodcovi zlomilo ruku, vodca Breuer ale utrpel zranenia na hlave. Keď záchranné družstvo opustilo štrbinu a prišlo k sutine, odviazal sa Breuer, ktorý išiel ako posledný, od lana a poprosil, či ho môžu uvoľniť, aby sa mohol poponáhľať k svojej spoločnosti, chcel aj odniesť správu príbuzným zraneného. Vydal sa na západ a zostupoval križujúc viacero roklín smerom na Malú Studenú dolinu. Ostatní zniesli zraneného do Téryho chaty a potom, keď mu šéflekár dr. Guhr obväzom ošetril rany, zniesli ho dole do Smokovca. Na všeobecné prekvapenie Breuer tam ešte nebol. Keď nedošiel ani večer, ihneď sa ho vydalo hľadať niekoľko jeho kolegov. V noci sa po ňom nenašla žiadna stopa, rovnako ani v sobotu, vládla tam hustá hmla. Konečne v nedeľu sa našlo jeho telo v jednej z roklín Lomnického štítu. Nakoľko sa dalo zistiť, vystúpil Breuer trocha privysoko a musel spustiť svoj batoh cez strmý stupeň vo výške 4 metre. Keď on sám liezol za ním, spadol, utrpel ťažkú ranu na hlave a určite bol zanedlho mŕtvy. Či to bol pád následkom pošmyknutia alebo následkom slabej závrate, ktorú spôsobila predchádzajúca rana na hlave, sa už určiť nedá. Chýry, že si vodcovia dopriali priveľa alkoholu, musíme na základe svedectva záchranného družstva označiť za nepravdivé. Smrť usilovného, všeobecne obľúbeného vodcu vyvoláva prirodzene medzi tatranskými hosťami všeobecný súcit a na každom mieste sa robili zbierky pre jeho rodinu. Telo bolo prevezené do Novej Lesnej a tam s hlbokou účasťou pochované. Na pohrebe, ktorý vykonal Senior Michael Fair, sa zúčastnil veľký počet hostí z Vysokých Tatier, delegácia Karpatského spolku na čele s dr.Guhrom a ing. Zuberom, spišskí horolezci s prof. Alfredom Grossom, všetci tatranskí vodcovia a mnohí zo susedných miest. Zbierka v Starom Smokovci medzi personálom priniesla 1.630 K, medzi hosťami 5.500 K. Obnos sa použil na zlepšenie situácie rodiny postihnutého nehodou, ktorý bol ako všetci ostatní tatranskí vodcovia iba domkár a chudobný človek. Prosíme všetky ďalšie zbierky poukazovať na Riaditeľstvo kúpeľov Starý Smokovec.

Karpathen Post číslo 34 zo dňa 23.08.1924

    Breuerovu nehodu sme v našom predchádzajúcom čísle opísali nie celkom správne, preto to opravujeme. V piatok 8. sa nachádzal vodca Pavol Spitzkopf ml. s Poliakmi, dvoma pánmi a jednou dámou, pričom čiastočne využil Jordánovu cestu z Bachledovej štrbiny, na výstupe na Lastovičiu vežu. Už boli pod malým komínom, ktorý vedie na vrchol, keď jeden z turistov uvoľnil kameň, ktorý spadol nasledujúcemu na hlavu. Ten utrpel ťažkú ranu na hlave a stratil vedomie. Jeden z jeho spoločníkov, lekár, zostal pri ňom, Spitzkopf zostúpil s druhými dvomi, aby priviedol pomoc. Pri Téryho chate našiel Pavla Spitzkopfa staršieho, Breuera, ktorý práve prišiel z túry a poľského vodcu Gasienicu. Títo išli s ním ako prvé záchranné družstvo, zatiaľ čo si z údolia vyžiadali ďalšie. Okolo 6-tej hodiny prišli vodcovia na miesto nehody, a keďže sa zranený zatiaľ zotavil, začali zostup. Krátko nato sa znova uvoľnil kameň, ktorý zasiahol Gasienicu na predlaktí a potom spadol Breuerovi na hlavu. Gasienicova ruka bola zlomená a nemohol sa naďalej podielať na záchrane, Breuer sa ale nezhodol s ďalšími dvomi kvôli poradiu, spustil sa na lane a vysvetlil, že chce zostúpiť sám. Aj Gasienica zostupoval bez zaistenia. Cestou im prišlo oproti aj druhé záchranné družstvo a Poliaci sa vyjadrili plní vďaky o neobyčajnej ochote, s ktorou im prišli naši horolezci na pomoc. Záchranné družstvo došlo v poriadku do chaty a potom dr. Guhr obviazal raneného. S obavami si ihneď všimli Breuerovu neprítomnosť, lebo ten zostupujúc sám by tam bol mal byť už dávno a okamžite sa zostavilo družstvo, ktoré ale v tme hľadalo a volalo po okolí zbytočne. V nasledujúce dni hľadali všetci vodcovia práve tak ako mnohí ďalší Novolesňania a sedliaci z Mlynice, Breuerovi priatelia a príbuzní, ale až v nedeľu, keď hmla ustúpila, našli v rokline, ktorá sa tiahne nadol západne od južného chrbta Lastovičej veže jeho telo, už neďaleko za sutinou. Tam musel zostúpiť cez malú, asi 4 m vysokú stenu, spustil na lane svoj batoh a spustil sa za ním padnúc pri tom asi 2 m. Neskôr musel nadobudnúť vedomie, lebo na mieste pádu našli jeho šachovnicovú šatku zauzlenú ako obväz na hlavu, krvavú, zatiaľ čo on ležal pri svojom batohu. Jeho telo zniesli nadol a 12. v Novej Lesnej so cťou pochovali . Nad hrobom rečnili dr.Guhr a dr. Weiss v mene Karpatského spolku, generál Mrázek v mene Klubu čsl. turistov. S Breuerom stratili Tatry jedného zo svojich najlepších vodcov.

Karpathen Post číslo 35 zo dňa 30.08.1924

    Pre pozostalých vodcu Breuera nám poslal inžinier Nikolaus Stein, Mor. Ostrava, 100 K, ktoré sme odovzdali rodine. Za tým istým cieľom mal dr. Michael Guhr v Tatranskej Polianke prednášku s diapozitívmi o Zimnej olympiáde v Chamonix, ktorá vyniesla asi 1.200 K. Okrem toho vyzbierali obyvatelia Tatranskej Polianky na tento účel ďalších 1.000 K.

Karpathen Post číslo 37 zo dňa 13.09.1924

    Pre Breuerových pozostalých zbierali vo viacerých kúpeľoch, tak vyzbieral v tatranskom Starom Smokovci dr. Max Weiss 3.155 korún, dr. Eugen Rutich 3.000 K. Z týchto príspevkov sa najprv splatil dlh, ktorý zaťažoval Breuerov dom a zvyšok 1.175 korún bol uložený v pobočke Spišskej banky v Poprade na sporiteľnú vkladnú knižku, z ktorých úroky pripadnú vdove, pričom samotný vklad pripadne jeho dcére Emílii pri jej plnoletosti alebo vydaji. My sme pripojili našu zbierku k tomuto fondu a týmto spôsobom budú pravdepodobne uložené aj sumy, ktoré vyzbieral dr.Guhr v Tatranskej Polianke. Ako sme sa dozvedeli, Klub československých turistov obdaruje vdovu vyššou sumou, keďže vodcovia neboli proti nehode poistený.

    Keď som v úvode tohto príspevku popisoval články z Lidových novín ako vzájomne si odporujúce, prevezmem z nich aspoň dôstojný nekrológ zo dňa 16.08.1924. Doslova sa píše:
Breuer byl 48 letý, pocházel z Nové Lesné a zanechal po sobě vdovu, dva syny a dceru. Pochován byl za velké účasti turistú, sboru vúdcú, sboru hasičú a obyvatelstva v Nové Lesné. Nad hrobem rozloučil se jménem Klubu čs. turistú gen. m. sl. Mrázek, za Karpathenverein dr. Guhr a ze St. Smokovce dr. Weiss.
Mezi českými turisti byl Breuer velmi oblíben pro dobrou povahu a velkou svědomitost; jemu se mohl svěřit turista na túry nejnebezpečnejší.

Úplne najsmutnejšie sa javí celý tento príbeh až po prečítaní článku, ktorý vyšiel v Národních listech 05. júla 1924. Mesiac pred svojou tragickou smrťou Breuer pomáhal hľadať strateného turistu na Gerlachu.

Národní listy č.184 zo dňa 05.07.1924

    Nepodnikejte lehkomyslné vysokohorské tury na Tatrách. 24 června vypravila se vícečlenná soukromá společnost ze Slezského domu bez vůdce na Gerlach a když vystoupila na Gerlachovskou probu, překvapil ji déšť a mlha. Prvý šel Antonín Heinrich, pekařský dělník z, Brandýsa n. L. Když pro mlhu nebylo možno v cestě pokračovati, vrátila se společnost zpět do Slezského domu, kdež zjistili, že pan Heinrich mezi nimi není. Zde přítomný horský vúdce Breuer vypravil se ráno 25. s 2 účastníky na Gerlach na jehož vrcholu nalezli dopis Heinrichem psaný, v němž sděluje, že jde v mlhách k plesu, jak sleze, že neví. Po pohřešovaném však nebylo ani stopy. Od 26. do 30. června hledali pohřešovaného 4 horští vůdcové, vyslaní informační kanceláří Klubu československých turistů a účastnici vojenského horolezeckého kursu pod vedením p. štábn. kapitána Dusila, avšak marně. O pohrešovaném není žádných nových zpráv. Klub československých turistů dúklivě varuje návštěvníky Tater, by se sami bez průvodcú horských vůdců (které si mohou zajistiti v informační kanceláři KČST na Štrbském Plesu nebo ve Starém Smokovci) nevydávali na nebezpečné partie, neboť každého roku několik nerozvážných turistů zaplatí podobný pokus svým životem. Doufejme, že pohřešovaný pan Heinrich šťastně sestoupil a že si Tatry nevyžádají letos žádných obětí. Je třeba si uvedomiti. že ve vysokých horách často povětrnost se mění a náhlá bouře a mlhy horolezce překvapí. A kdo není s terénem dokonale obeznámen, vydává se velikému nebezpečí.

    Dojímavý príbeh, keby nebol tak tragický. Ján Breuer zahynul ako 48 ročný. Z vyzbieraných 6.155 K v Starom Smokovci po zaplatení hypotéky na jeho dom ostalo 1.175 K. Koľko asi zarábali títo odvážni chlapi, ktorí sa živili takýmto nebezpečným remeslom?

V sprievodcovi Die Hohe Tatra z roku 1925 sú tarify /Führertarif/ uvedené takto:

Základný tarif vodcu určený na deň je: 50 Kč, pol deň: 30 Kč, nosič: 30 a 18 Kč. Príplatky sa platia podľa nástupu na túru, stanovené od Podbanského po Tatranskú Kotlinu od 3 do 15 Kč. Za náročné stenové lezenie sa platí podľa požiadaviek vodcu, najviac však 160 Kč. Počet vedených osôb je najviac 3 na jedného vodcu.

Koľko túr a s koľkými účastníkmi dokázal absolvovať za jednu sezónu? Vodilo sa prevažne v lete. Zo zarobených peňazí tiež platili dane, poplatky, kupovali ošatenie, živili rodinu a platili hypotéky. Možno tí, čo organizovali zbierky aby pomohli rodine vedeli, prečo to robia

Obr.35. Pohreb Jána Breuera 13. augusta 1924 v Novej Lesnej

Obr.36. Horskí vodcovia na pohľadnici vydavateľa F. Pietschmann. Ján Breuer štvrtý zprava.  /archív Ján Gašpar/

Obr.37. Kežmarský štít a Lastovičia veža

Preklad z nemčiny: Anika.V. 

V príspevku použité dobové názvoslovie: /Ivan Bohuš Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier/

Lastovičia veža – Pyšný štít
Téryho štít        - Malý Pyšný štít

Použité zdroje:

Karpathen Post ročník 1924, čísla: 33,34,35,37 - internet
Národní listy ročník 64, číslo:184                     - internet
Lidové noviny ročník 32, čísla:408,411             - internet
Die Hohe Tatra, Berlin 1925, Dr. A. Otto          - Ján Gašpar