Najstaršie budovy

Obr.1,3,4. Najstaršou dodnes stojacou tatranskou budovou z roku 1850 je niekdajšie Obydlie vily, resp. Alpská víla (čiastočne zakrytá kaplnkou). Hosťom bolo k dispozícii 24 izieb, neskôr tu sídlil aj poštový a telegrafný úrad. V rokoch 1919-1945 budovu oficiálne volali Bellevue Pekný výhľad). Vtedy bola sídlom kúpeľnej a až do našich čias hotelovej administratívy. Vľavo od nej je pekný Svajčiarsky dom (uprostred) s 12 hosťovskými izbami, ktorý vznikol v roku 1856. Aj ten dodnes stojí, po dôkladnej rekonštrukcii z roku 1987 sú v ňom prevádzky obchodu a služieb. Obidve budovy dal postaviť agilný nájomca Starého Smokovca Ján Juraj Rainer (1800-1872). Na prázdnom priestore vľavo, stál do polovice 70. rokov 19. storočia tzv. Csákyho dom, najdlhšie dochovaná pôvodná obytná budova osady ešte z rokov 1793-1795. V ľavom rohu pohľadnice je 29 izbový Poľovnícky roh z roku 1872, vpravo nad ním Morské oko a úplne vpravo v pozadí budova Bezstarostnosť so ženským kúpeľom, dokončená v roku 1874. Ako hotely ich nechal postaviť Karol Melichar Schwarz, viedenčan spišského pôvodu, ktorý mal kúpele v prenájme v rokoch 1868- 1873. Poľovnícky roh zbúrali pred začiatkom výstavby hotela Grand v roku 1905, budova Bezstarostnosť zanikla pri požiari v roku 1951.

Obr.2. Popri bývalej promenáde, v miestach kde sa dnes rozprestiera parkovisko a komunikácia nad hotelom Grand, stáli prvé tatranské budovy hotelového typu. Z ľavej strany sú to: Poľovnícky roh (Vadászkürt, Jägerhorn), Morské oko (Tengerszem, Meerauge), ďalšia pozdĺžna budova mala spočiatku dva názvy: Obydlie víly (Tündérlak) a v nemčine používané meno Alpská víla (Alpenfee). Celkom vpravo stojí Bezstarostnosť (Gondüzö) s paralelným francúzskym menom Sanssouci toho istého významu. Pod promenádou uprostred záberu s peknými zdobenými pavlačami stojí Svajčiarsky dom (Svájci ház, Schweizerhaus). V popredí je strecha kaplnky a celkom vpravo altánok, za ktorým sa pod korunami stromov ukrýva malá budova kvetinárstva a holičstva, ktorú podľa plánov Quida Hoepfnera realizoval staviteľ Henrich Hermann v roku 1897. Tá neskôr slúžila aj ako cukráreň a okolo roku 1950 zanikla.

Obr.5. Na ohybe kúpeľnej promenády, kúsok západne nad Švajčiarskym domom stála od roku 1872 trojpodlažná budova hotela Morské oko s prístavbou studenej vodoliečby zo zadnej strany. Tento objekt z tzv. prechodného obdobia tatranskej architektúry, už s dekoratívne riešeným priečelím zanikol v 2. polovici 30. rokov. Zostalo po ňom len malé umelé jazierko, ktoré dotváralo okolie a symbolizovalo meno hotela.

Obr.6.  Švajčiarsky dom, Obydlie víly, Bezstarostnosť.

Obr.7. Kúpeľná promenáda. V pozadí Grandhotel, vpravo Morské oko.

Obr.8. Kúpeľná promenáda. Vpravo Morské oko a katolícky kostolík.

Obr.9. Švajčiarsky dom, Morské oko a katolícky kostolík.

Obr.10. Nad veľkou promenádou, severne od Grand hotela v blízkosti kostolíka stojí vila Ilona, ktorá kedysi patrila novohradskému županovi, grófovi Ľudovítovi Degenfeldovi (1843-1922). Nazvali ju podľa manželky majiteľa, grófky Ilony rod. Dessewffy (nar. 1845). Pôvodne bola letoviskom Mikuláša Rösera, ktorý ju postavil v roku 1889 v južnej časti osady, tesne vedľa vily Kis Scepusia (teraz Alica). Asi pred 100 rokmi, kedy naproti pod cestou chystali stavbu nového kúpeľného domu, ju jej nový majiteľ nechal rozobrať a znovu postavil na terajšie miesto v severnej časti osady. Do polovice 30. rokov bolo v budove sídlo horských vodcov Klubu čsl. turistov a záchrannej služby. Vľavo Rímskokatolícky kostolík za ním Klotilda, v popredí letné kúpalisko Grandhotela.

Obr.11. Bezstarostnosť.

Obr.12.-13. Pohľad na kúpeľnú promenádu z Karlovho vršku.