Artur Csatádi

Najdlhšie pôsobiaci lekárnik vo vile Hygiea. Do Starého Smokovca prišiel v roku 1895. Zo začiatku pracoval ako praktikant a pomocný lekárnik. V roku 1905 získal právo k lekárni vo vile Hygiea a ako lekárnik tam pôsobil až do roku 1938. V Starom Smokovci teda žil a pracoval plných 43 rokov a bol v poradí štvrtým lekárnikom, ktorý tam pôsobil.

 

Vilu Hygiea dal postaviť v roku 1883 lekárnik z Veľkej, Aurel Viliam Scherfel (1835-1895). Počas letných sezón vo vile prevádzkoval svoju lekáreň. Začiatkom roku 1891 kúpil Scherfelovu lekáreň vo Veľkej Karol Cornides Na základe povolenia vydaného ministerstvom vnútra dňa 22. decembra 1891 premenil bývalú Scherfelovu sezónnu lekáreň v Starom Smokovci na filiálku lekárne vo Veľkej. Od roku 1896 je lekáreň vo Veľkej koncesovaná pod názvom U Pelikána. Karola Cornidesa ako lekárnika v Starom Smokovci spomína aj Mikuláš Szontagh vo svojich sprievodcoch A Magas Tátra és hegyvidéke... z roku 1895 a Tátrakalauz, utmutató a Magas Tátraba... z roku 1896. V roku 1900 lekáreň v Starom Smokovci aj vo Veľkej preberá Štefan /István/ Genszky. Szontagh ho vo svojom sprievodcovi Tátrakalauz, utmutató a Magas Tátraba... z toku 1901 spomína nesprávne ako Karol Genszky. Takáto osoba sa totiž v žiadnych lekárnických ročenkách z toho obdobia nenachádza. Lekáreň poskytovala svoje sezónne služby aj návštevníkom Nového Smokovca. V Novom Smokovci sa zimné pobyty skončili sezónou 1892/93. Až uvedením do prevádzky Grandhotela v Starom Smokovci v roku 1904, sa začali zimné sezóny a lekáreň bola otvorená celoročne. Od roku 1905 lekáreň v Starom Smokovci prevádzkuje Artur Dvonts. Szontagh vo svojom sprievodcovi Tátrakalauz, utmutató a Magas Tátraba... z roku 1905 ho spomína ako Arthur Dvoncs. A od roku 1906 je ako lekárnik v záznamoch vedený Artur Csatádi.

Artur Csatádi sa narodil 4. apríla 1870 v obci Csatád v župe Torontál / dnes Rumunsko/, ako syn lekára Mikuláša /Miklósa/ Dvoncsa. Strednú školu navštevoval v mestách Segedín a Nagykikinda /dnes mestečko v Srbsku/. Prax vykonával u lekárnika Ede Metzgera v obci Veľké Berezné /Nagyberezna, západná Ukrajina/. Diplom lekárnika získal na univerzite v Budapešti. Tu bol poslucháčom Ľdovíta /Lajosa/ Jurányiho, ktorého vedomosti vzbudili v mladom študentovi lásku k botanike. Po ukončení štúdií vykonával funkciu podpredsedu v Spolku pre pomoc a samovzdelávanie univerzitných študentov farmácie.

Na svoj príchod do Starého Smokovca spomínal Artur Csatádi v roku 1937 takto:

Dostal som sa sem v roku 1895. V tom roku som prvýkrát videl lyže. Lekáreň vlastnil Károly Cornides, lekárnik z Veľkej, on priniesol lyže z Nórska. Bol to svetobežník a vzdelanec, po revolúcii 1848 emigroval do Anglicka a keď sa vrátil domov, priniesol si so sebou nórske lyže. Tu ešte také čosi nevideli a všetci zízali na tie úzke pláty. Prvý lyžiarsky tréner sa tu objavil v dobe výstavby Grand Hotela, v roku 1904, dal ho pozvať Gusztáv Hoepfner. Bol to fešák, nazýval sa Hansen a pochádzal z Nórska. Chodil tak ako dnešní lyžiari, mal tmavomodré nohavice a tmavomodrý kabát. Samozrejme vtedy sa ešte neuznávala športová móda – páni si často sadli na sánky v tvrdom klobúku a mestskej bunde.

Od roku 1899 bol členom Budapeštianskej sekcie Uhorského karpatského spolku.

Až do mája roku 1905 používal priezvisko po otcovi - Dvoncs. Výnosom ministerstva vnútra z 30. mája 1905 pod číslom 56.373 si zmenil priezvisko na Csatádi. Okrem povinností v lekárni prevzal v roku 1906 aj správcovstvo Téryho chaty po Terézii Egenhofferovej (1855-1940). Túto funkciu zastával až do roku 1910, kedy správcovstvo po ňom prevzal kežmarský profesor Alfréd Grosz (1885-1973). Artur Csatádi si viedol podrobné štatistické záznamy o návštevnosti chaty. Za rok 1909 chatu v sezóne od mája do septembra navštívilo spolu 1827 osôb. V roku 1910 uviedol na trh prípravok MYRTICOL.

Ako lekárnik sa Artur Csatádi spomína aj v sprievodcovi z čias monarchie A Magas Tátra részletes kalauza z roku 1917 od Dr. Jána Vigyázó. Napriek tomu, že bol Maďar, ostal žiť a pôsobiť v Starom Smokovci aj po skončení prvej svetovej vojny  po rozpade Rakúsko-Uhorska a bol podporovateľom maďarskej kultúry. Okrem toho mal veľmi blízky vzťah k botanike a preto pokračoval vo zveľaďovaní malej botanickej záhrady /skalky/ vedľa budovy lekárne v Starom Smokovci, ktorú založil ešte Scherfel. Rovnakú botanickú záhradu založil Scherfel aj vo Veľkej, ale tá po čase ustúpila stavebnej činnosti. Csatádi túto skalku premenil na Alpínum, ktoré nádherne opísal v denníku Prágai Magyar Hírlap dňa 21. júla 1935 Kálmán Nyiresi-Tichy.

Kde kvitne orgován iba teraz

V Alpíne Artura Csatádiho v Starom Smokovci bude úroda čerešní a jabĺk aj v tomto roku, kedy nastali škody spôsobené mrazom

Voziac sa autom z Gemera do Spiša možno nájsť v prírode vždy nejaké „ritartando“, omeškanie ročného obdobia. Za pár hodín sa dostaneme z jari do zimy a z leta do jari a tento obraz je najúplnejší hore v Tatrách. Ale aj s týmto vedomím sme prekvapení, keď dôjdeme z horúčavy do Starého Smokovca a navštívime múdreho lekárnika a slávneho dendrológa Artura Csatádiho, usilovne pracujúceho vo svojej malej alpskej záhrade a nájdeme ho práve pri orgováne, ktorý je plný ružovo-fialových voňavých kvetov, z ktorých sála čarovná vôňa mája, hoci teraz je už júl! Treba k tomu dodať, že u nás na Gemeri v tomto roku orgován vôbec nekvitol. Mráz udrel práve vtedy, keď začal pučať a puky očerneli v neskorom bozku zimy. Každopádne si získame od milého domáceho pána zopár kvetín a potom sa poprechádzame v jeho krásnej záhradke, v starosmokoveckom Alpíne, ktoré je už známe aj v zahraničí a dnes sa nám ukazuje po znovuzrodení v celej svojej pompéznosti.

Celá záhrada je obdivuhodným príkladom toho, čo možno vykonať s láskou a odbornými vedomosťami aj na takejto malej ploche. V strmom teréne bola záhrada vybudovaná na troch terasách. Hore vedú schody a medzi kvetinovými záhonmi sa kľukatia cestičky vysypané jemnými kamienkami a ohraničené kameňmi. Na spodku je v prostriedku malý bazén, voda sa zohreje slnečnými lúčmi a z toho sa polievajú krásne druhy alpskej flóry. Malé grotty, skaly, mostíky, a to všetko v guliverovských rozmeroch ako v zázračných japonských záhradách. Ale aj v maličkých kvetinových záhonoch sú tri-štyri rôzne kvetinové zázraky a alpské rarity a tieto sú vo vzájomnej súdržnosti a kvitnú do nádhery pod rukami starostlivého gazdu. Tú-ktorú grottu či kvetinové hriadky ozdobujú malé napodobneniny gréckych sôch. Na jednej skale sa nachádza niekoľkocentimetrová maketa Téryho chaty, na druhej je verná napodobnenina Sliezskeho domu, malá ako škatuľka od zápaliek. Tam sa k žule tlačí bronzová jašterica, akoby sa vyhrievala na slnku, tu zas prebehne jej skutočná živá podoba, možno si ich aj pomýliť. Sú tu ihličnaté stromy z Kanady, z Ameriky aj z Álp, zvláštne kríky a nikdy nevidené kvetiny. Pri každej rastline je precízna botanická tabuľka s jej pomenovaním. Trocha zveličujúc by sme mohli povedať, že sa tu stretávajú svetadiely, lebo medzi pomenovaniami sú časté latinské prídavné mená typu „americana“, „asiatica“, „canadensis“ a pod. Majiteľ záhrady často dáva priviesť za nemalé obete nejakú raritu a skúša jej udomácnenie, lebo jeho hlavným cieľom s Alpínom je, aby pozoroval, ako sa vysporiadajú jednotlivé rastliny s podnebím Vysokých Tatier. V tejto oblasti má skutočne zaujímavé pozorovania, ktoré zverejňuje v dendrologických odborných časopisoch.

Už sa ani nečudujeme, že z plesnivca alpínskeho tu nájdeme 4-5 druhov v rozkvete, od snehovobieleho odtieňa až po jemný zelený. Saxifragacea /čeľaď lomikameňotvaré/je tiež bohato zastúpená. Centaurea Macrocephala /astrovité/ teraz začína roztvárať svoje obrovské stonky, na ktorých potom kvitnú krásne zlatisté kvety v tvare kyjaku. Valeriana officinalis /valeriánovité/ sa tak pýši, akoby vždy bola bývala horskou rastlinou. Nachádzame tu istý druh horca (Gentiana) v plnom rozkvete, ktorý v Tatrách zvyčajne značí koniec leta, tento druh ani nepoznáme. Druh Digitalis /skorocelovité/ je tu tiež prítomný v bohatej rodine. Naša hlava je už plná latinských názvov, ktoré nám ako slabým žiakom našepkávajú botanické tabuľky a s úľavou sa obraciame k starým známym.

Tu je napríklad rozkvitnutý orgován. Pri starostlivosti Artura Csatádiho sa dobre cíti aj vŕba smutná a jaseň. Malá lipa bojuje s klímou, ale zdá sa, že tohto roku zakvitne. Vyššie na vysokej terase sa pýši svojimi kvetmi pagaštan páviový. Aj to je skvelý výsledok, lebo bolo dlho sporné, či sa tento strom udomácni v takejto výške. Na malej čerešni (tu je malý každý strom, lebo je málo miesta a klíma je drsná) sú už zelené plody, bude dobrá úroda. Keď zúrili neskoré mrazy, tu ešte nič nekvitlo, takto sa zachránilo budúce ovocie. Prídeme sem neskôr pre ovocie na zaváraniny. Trpasličia japonská jabloň je tak obsypaná ovocím, že sa to zdá byť priamo kapitalistickým nazhromaždením tovaru. Príroda má svoje podivné hry: dole na teplej planine sa ovocie zničilo, hore pod drsnými štítmi sa zachránilo a môže v pokoji dozrieť.

Krásny žltý kosatec si vyžaduje osobitnú starostlivosť, obľubuje vodu. Zasadili ho k malému súdku a môže jeho vlahu využívať podľa svojej vôle. Kresba jeho lupeňov je skutočne raritná. Ale kto by vedel vymenovať všetky tie zázraky, ktoré obsahuje táto čarovná malá ríša? Kto by vedel opísať tú nehu a láskavosť, ktorou ich gazda pestuje? Alebo dokonca opísať tie zábavné poznámky, ktoré majú výletníci, turisti, zvedavé deti, prechádzajúc sa popri plote Alpína a ktoré sem-tam počuje aj Artur Csatádi pri svojom pracovnom stole v izbe lekárnika. Vtedy sa vždy ticho usmieva a ďalej študuje svoje odborné knihy a časopisy, alebo práve objednáva nejakú zvláštnu kvetinovú cibuľu, buľvu, kvetinové semeno. Sú aj takí cudzinci, ktorí prichádzajú do Alpína cielene a na dverách mu klopú odborníci, ktorí s ním živo debatujú na chodníkoch Alpína. Nedočkaví turisti si myslia, že za plotom je záhradníctvo a chcú kupovať rarity. Deti sa zase s výskotom tešia malým soškám, drobným chatkám, bronzovým jašteričkám.

Ale veľká horúčava nešetrí ani Alpínum. Dobre, že sa môžeme uchýliť do chladnej izby. Nášmu priateľovi lekárovi to nepostačí. Vkročí do lekárne a vraví praktikantovi:

– Prosím si studený syrupus rubi idaei!

– Nech sa páči, pán doktor, s čím to máme pripraviť?

– Prosím si k tomu aqua mineralis oxigenata.

– Acidum citricum si neželáte?

– Ďakujem, nie.

– Sacharum album?

– Snáď ho bude dosť v syrupus rubi idaei.

– Istotne. Nech sa páči, je to hovoté.

A náš lekár si dá – studenú malinovku. Lebo tento celý latinský nával slov neznamená nič iné, iba dobrú malinovku so sódou.

Smädné chovankyne Alpína dostanú svoj prídel vody z nádrže iba pri západe slnka. Teraz leží pri nádrži „lacerta viridis“ s vyplazeným dvojcípym jazykom – aj jej je horúco!

V roku 1933 kúpil v Budapešti rodinný dom na ulici Muskátli číslo 9. V rokoch 1930 až 1935 je lekáreň koncesovaná pod názvom „Salvator“, Starý Smokovec vila Hygiea. Ako miesto sídla sa uvádza Milbach. V rokoch 1936 až 1938 je lekáreň koncesovaná „K Spasiteľovi“, č.p.89. Ako miesto sídla sa uvádza Starý Smokovec. V Smokovci pôsobil až do roku 1938, kedy po predaji lekárne odchádza do Maďarska. Tam zomiera 12. júla 1939.

Artur Csatádi si pravdepodobne nezaložil vlastnú rodinu a tak celý svoj majetok /a nie malý/, zanechal Maďarskej kráľovskej prírodovednej spoločnosti, ktorej bol dlhoročným oduševneným členom. Po úhrade všetkých dedičských poplatkov sa zriadili dve nadácie na podporu botanických výskumov. Jedna s kapitálom 5 tis. pengő niesla meno Ľudovíta /Lajosa/ Jurányiho, jeho profesora na univerzite v Budapešti a druhá oveľa väčšia, zahrňujúca celý zvyšný majetok niesla meno Artura Csatádiho. Hodnota celkovej pozostalosti bola okolo 150 tis. pengő a stala sa vlastníctvom spolku v roku 1940. Spolok nechal Arturovi Csatádimu vyhotoviť ozdobný náhrobný kameň na cintoríne Kerepesi, ktorý bol odhalený 29. októbra 1941.

Vojtech /Béla/ Lengyel mladší, advokát, zastával v Maďarskej kráľovskej prírodovednej spoločnosti funkciu pokladníka. Spravoval aj finančné prostriedky nadácie Artura Csatádiho. Manželkou Vojtecha Lengyela bola najmladšia Szontaghova dcéra, Angela. 

Obr.02. Vila Hygiea okolo roku 1905

Obr.03.

MYRTICOL "CSATÁDI"

Prípravok z Guajacolu a čučoriedky s veľmi príjemnou príchuťou.

Odporúčanie: pri ťažkostiach dýchacích ciest, najmä v prípadoch bronchitídy a pri prvom štádiu tuberkulózy. 

Špecifikum pre žalúdočné a črevné ťažkosti pacientov s tuberkulózou.

Dávkovanie: 3x denne 1 polievková lyžica

Cena 1 fľaše 2 koruny 50 halierov.

Dostupné v lekárňach

Vyrába: lekárnik Artur Csatádi, Smokovec.

Obr.04. Pohľadnica Foto Dietz. Pravdepodobne časť Alpína Artura Csatádiho.

Obr.05. Svah, na ktorom bolo Alpínum.

VytlačiťOdoslať e-mailom