Súkromné vily

Obr.01. Turistický domov /predtým Gyógycsarnok, Ét-termek, Budapest/. Objekt vyhorel v roku 1915.

Obr.02. Turistický domov /Turistaotthon/

Obr.03. Vľavo časť zimnej záhrady, v pozadí Ét-termek, vila Nefelejts /Nezábudka/.

Obr.04.,05. Asi 100 metrov poniže Szontaghových sanatórií vyrástol v roku 1887 evanjelický kostolík. Hlavným iniciátorom jeho výstavby bol doktor Szontagh, no štedrými darmi prispeli aj viacerí jednotlivci, obce a evanjelické cirkevné zbory. Projektantom a staviteľom murovaného kostola v neorománskom štýle ovplyvnenom gotickými prvkami bol Gedeon Majunke zo Spišskej Soboty. Slávnostnú posviacku kostola 24. júla 1887 vykonal evanjelický biskup potiského dištriktu v Rožňave Štefan Czékus (1818-1890) a veľkoslavkovský farár Ján Schönwiszner. Pod kostolom ako ocenenie zásluh zriadili kryptu rodiny Szontagh. Tu boli pochované aj dve predčasne zosnulé manželky, dve maloleté deti a 6. decembra 1899 aj samotný dr. Mikuláš Szontagh starší.

Obr.06. Zakrátko po vzniku prvých Szontaghových objektov si v osade začala stavať svoje letohrádky aj zámožná maďarská šľachta. V roku 1900 bolo v osade 58 budov, z toho 12 súkromných letovísk. Väčšina z nich vznikla západne od liečebnej osady, pozdĺž vozovky vedúcej na Štrbské Pleso. Tesne nad Szontaghovou rodinnou vilou si v roku 1884 dala postaviť svoje letovisko vdova, grófka Klementína Telekiová (1827) z Koložváru. V roku 1924 túto vilu od vtedajšej majiteľky Márie Szilássyovej kúpil obchodník so športovými potrebami, suvenírmi a horskou litaratúrou, Gejza Bányász st. (1876- 1948). Po znárodnení už ako vila Breza bola rekreačným zariadením Východoslovenského KNV. Po nedávnej reštitúcii ju vnuk posledného majiteľa premenil na ubytovací penzión Breza.

Obr.07.,08. Nad vozovkou západne od Szontaghovej vily stála od konca 19. storočia vila Szevera, ktorej majiteľom bol Július Basch. Neskôr v nej býval Ľudovít Vág, od roku 1915 viac ako štvrťstoročie administratívny riaditeľ osady. Po roku 1945 pod menom Brigádnik bola zamestnaneckou ubytovňou, to už ale nemala štíhlu vežičku a hrazdenú výzdobu, ktoré stratila pri rekonštrukcii koncom 20. rokov. Po roku 1990 bola sprivatizovaná. Nový majiteľ ju v roku 1998 asanoval a na jej mieste, v tesnej blízkosti hotela Park, za dva roky postavil v starom štýle honosný penzión Diana.

Obr.09.,10. V prvej polovici 90. rokov 19. storočia vznikla dodnes existujúca vila Paula. Stojí pri vozovke vedúcej z osady juhozápadným smerom, pri zurčiacom Štrkovom potoku stekajúcom z úbočia Slavkovského štítu. Jej majiteľkou bola Paula Jánossy, a už pred 1. svetovou vojnou Henrich Fellner. V roku 1954 sa budova stala rekreačným strediskom Termostavu Bratislava a to mu účelu pod pôvodným menom vila Paula slúži doteraz. Niekdajší Annin potok, na zábere vpravo /Obr.09./, pretína Cestu slobody západne od Nového Smokovca a dnes sa nazýva Slavkovský potok.

Obr.11. V juhozápadnom susedstve vily Paula vzniklo okolo roku 1900 honosné letovisko Vojtecha Polyáka s vedľa stojacou samostatnou obytnou budovou pre služobníctvo. Obidve budovy odkúpilo ústredie Československého Červeného kríža v Prahe a v júli 1925 tu otvorilo detské protituberkulózne preventórium, pod externým vedením riaditeľa detskej liečebne v Dolnom Smokovci Dr. Josefa Říhu. Aj keď dosahované liečebné výsledky boli pozitívne, kapacitne potrebám táto liečebňa nepostačovala.

Obr.12.-14. Predposlednou obytnou budovou Nového Smokovca zo západnej strany je bývalé letovisko grófky Júlie Telekiovej (1864-1937). Budova sa pôvodne volala ,,Szikra" (Iskra), podľa umeleckého pseudonymu majiteľky, ktorá bola známou maďarskou spisovateľkou. Pre manželku nechal túto honosnú vilu v roku 1907 postaviť gróf A1exandar Teleki (1861-1919), ktorý vykonal veľa pre rozvoj Vysokých Tatier aj ako predseda Uhorského karpatského spolku v rokoch 1911- 1919. Až do rozpadu monarchie tu manželia trávili veľa času hlavne v letných mesiacoch a vo vile sa schádzali významné osobnosti vtedajšieho umeleckého sveta, politici a vplyvní podnikatelia. V roku 1920 sa majiteľkou objektu stala Banka Československých légií v Prahe. Na pamiatku anabázy československých 1egionárov v Rusku, budovu na návrh Ch. G. Masarykovej premenovali na vilu Sibír. Po roku 1945 v nej bola umiestnená zotavovňa ROH, od roku 1952 je tu materská škola.

Obr.15. Vila Vesna, ktorú dal postaviť v 20-tych rokoch Bedřich Reitmayer, technický riaditeľ Banky Československých légií /neskôr Legiobanka/. Zo zdravotných dôvodov presídlil z Prahy do Vysokých Tatier. Mal dvoch synov. Jindřich Reitmayer /1924-1993/, primár tuberkulóznej liečebne v Novom Smokovci, československý hokejový reprezentant. Zbyněk Reitmayer /1923-2005/, hokejový brankár.

VytlačiťOdoslať e-mailom