Szilágyiho pavilon
Terasovitá planina na juhovýchodnom zakončení hrebeňa Slavkovského štítu sa nazývala Hrebienkom oveľa skôr, než na nej vznikla osídlená lokalita. Prvým objektom tu bol vyhliadkový Szilágyiho pavilón. O jeho výstavbu sa pričinil Uhorský karpatský spolok, aby tým uctil pamiatku v roku 1901 zomrelého uhorského ministra spravodlivosti Dezidera Szilágyiho (1840-1901), liberálneho politika a po niekoľko desaťročí návštevníka Starého Smokovca a propagátora Vysokých Tatier. Projekt a stavbu pomníka, ktorý bol zároveň aj rozhľadňou na vtedy ešte nezalesnenej vyvýšenine, zabezpečil staviteľ Gedeon Majunke zo Spišskej Soboty. Šesťboký pavilón kovovej konštrukcie na žulovej základni slávnostne odovzdali do užívania 7. augusta 1904. Do jeho spodnej žulovej časti vložili aj kruhový reliéf s podobizňou Szilágyiho od budapeštianskeho sochára Jána Istóka. Pavilón sa stal panteónom zaslúžilcov Vysokých Tatier. Na kovovej konštrukcii zvnútra pavilónu 7. augusta 1932 odhalili pamätnú tabuľu Mikuláša Fischera (1855-1930). spišskonovoveského profesora, ktorý od roku 1891 až do svojej smrti pracoval v Karpatskom spolku v čelných funkciách a 4. júla 1937 ďalšie tri pamätné tabule, profesorovi Františkovi Dénesovi (1845-1934) z Levoče a tatranským lekárom Mikulášovi Szontághovi staršiemu a Michalovi Guhrovi. Po skončení vojny, v nových politických a spoločenských podmienkach, boli Szilágyiho reliéf i pamätné tabule za neznámych okolností odstránené. Zabudnutý pavilón na Hrebienku však dodnes stojí v ohybe poslednej zákruty cesty zo Starého Smokovca.