Studenopotocké kúpele
Obr.01. Hotel studený potok.
Obr.02.-05. Studenopotocké kúpele.
Obr.06. Studenopotocké kúpele od Vodopádov Studeného potoka.
Obr.08. Studenopotovké kúpele z cesty na Hrebienok.
Obr.09.,10. Zábery na pozostatky Studenopotockých kúpelov po požiari v roku 1927.
Obr.11. Počas slávnostnej spomienky na doktora Michala Guhra, niekdajšieho predsedu Karpatského spolku, ktorá sa konala v popradskej Redute 2. septembra 1933, spolok vyslovil myšlienku postaviť podľa dávnej Guhrovej predstavy mládežnícku chatu. Na výstavbu určili miesto niekdajšieho hotela Ružena v bývalých Studenopotockých kúpeľoch. Nazhromaždené finančné prostriedky a Guhrova finančná pozostalosť umožnili, že základný kameň novej turistickej chaty položil predseda Karpatského spolku Dr. Mikuláš Szontagh mladší 15. septembra 1934, no už 22. decembra toho istého roku bola chata nazvaná Guhrov mládežnícky domov (Dr. Guhr Jugendheim), krátko tiež Guhrova chata, odovzdaná do užívania nielen mládeži, ale všetkým turistom.
Obr.12.-15. Peknú zrubovú chatu podľa vlastných projektov postavil kežmarský staviteľ Oskár Zuber (1896-1945). Na prízemí bola kuchyňa, komora, pivničné priestory a splachovacie WC. Na poschodí 4 izby so 16 lôžkami a 2 nocľahárne s 12 posteľami. Chatu prevzala do správy kežmarská odbočka Karpatského spolku a prvými chatármi sa stali Ing. Gabriel Kégel a Bartolomej Duchoň, ktorí spoločne chatárčili zároveň aj na chate pri Zelenom plese Kežmarskom. Od roku 1938 tu bol chatárom už iba sám Kégel. Po vojne Guhrovu chatu prevzal KSTL a v roku 1946 premenoval na Bilíkovu chatu, na počesť príslušníka finančnej stráže Pavla Bilíka (1916-1944). Ako účastníka SNP ho fašisti zajali a popravili na nádvorí kežmarského zámku.