Pamätník Josefa Scheinera

Josef Scheiner (1861-1932) bol český právnik, verejný činiteľ a dlhoročný aktívny činovník sokolského hnutia, od roku 1906 starosta České obce sokolské. Udalosti 28. októbra 1918 v Prahe ho postavili do čela vojenských jednotiek podriadených Národnému výboru. Svojou autoritou sa zasadil o udržanie poriadku a o nekrvavé prevzatie vojenskej moci. Keď bola v Prahe vyhlásená samostatnosť, vycestoval urýchlene miestodržiteľ Českého kráľovstva Max Julius Coudenhove z Viedne do Prahy. Josef Scheiner so skupinou Sokolov čakal miestodržiteľa na stanici, zadržali ho a odviedli ho do jeho bytu, kde ho držali pod dozorom v domácom väzení. Tým mu znemožnili organizovať vojenský odpor aby udržal celistvosť monarchie. Po vzniku ministerstva národnej obrany bol Josef Scheiner menovaný prvým inšpektorom brannej moci. V úrade pôsobil krátko, len do mája 1919, keď sa tejto funkcie na vlastnú žiadosť vzdal, a pôsobil už len v Sokole. Potom sa začal zhoršovať jeho zdravotný stav a od roku 1929 až do roku 1931 trávil mnoho mesiacov ako pacient Dr. Guhra v Tatranskej Polianke. Počas týchto rokov bol so svojou rodinou stálym hosťom sanatória a v dôsledku svojej neobyčajne milej osobnosti sa tešil všeobecnej pozornosti a obľúbenosti zo strany československých hostí a nespočetného množstva návštevníkov, ktorí k nemu prišli, len čo to jeho lekár povolil. Počas jedného zo svojich pobytov v Tatranskej Polianke sa listom, zo dňa 01. decembra 1930 zo zdravotných dôvodov vzdal svojej funkcie v Sokole. Po jeho smrti sa na Slovensku očakávalo, že jeho nástupcom v Sokole bude zvolený Dr. Juraj Slávik, no nestalo sa tak, čo prinieslo vlnu nevôle medzi slovenskými činovníkmi Sokola.

Na jeho počesť mu kúpeľní hostia v Tatranskej Polianke zriadili pamätnú tabuľu, ktorá bola umiestnená na stene jedálne sanatória, kde pravidelne sedával so svojou rodinou. Pamätná tabuľa bola majstrovským dielom Anýžovho umeleckého ústavu v Prahe, ktorého predstaviteľom bol Franta Anýž (1876-1934), umelecký rezbár, návrhár a výrobca kovových umeleckých predmetov a medailér. Pamätná tabuľa bola v tvare bronzového odliatku vynikajúco vypracovaného reliéfneho obrazu Dr. Scheinera v kvetinovom venci. Franta Anýž zomrel 8. októbra 1934 v Tatranskej Polianke.

Obr.11-a. Dr. Josef Scheiner

Obr.11-b.-c. Pamätná tabuľa na stene jedálne sanatória v Tatranskej Polianke.

Členovia Sokolskej župy v Ružomberku v apríly 1936 začali s výstavbou pamätníka zosnulému Dr. Josefovi Scheinerovi. S pomocou vojenského pracovného oddielu z Tatranských zrubov postavili kamennú mohylu vymurovanú z prírodných žulových blokov v tvare skosenej pyramídy. Pamätník je postavený na mieste, kde Josef Scheiner rád odpočíval. Je to malá plošina na východnom svahu údolia Červeného potoka, odkiaľ je nádherný výhľad na Popradskú kotlinu a Kežmarok. Na čelenej strane mohyly osadili dosku s reliéfom Josefa Scheinera. Slávnostné odhalenie pamätníka sa uskutočnilo na Turíčne sviatky, 7. júla, za veľkej účasti obecenstva a pozvaných hostí. Slávnostného aktu sa zúčastnila čestná rota horského pluku z Popradu s hudbou a bojovou zástavou, ďalej početné delegácie sokolskej Župy Podtatranskej, zástupcovia spolkov a korporácií. Slávnostné príhovory mali starosta župy Klimeš, brigádny generál Šidlík za ministerstvo národnej obrany, za ČOS Dr. Křovák a F. Kudela, za tatranské spolky Dr. Izák. Pamätník prevzal do svojej opatery šéflekár sanatoria. Po slávnostnom odhalení pamätníka bol verejnosti odovzdaný chodník Dr. Scheinera, ktorý viedol z Tatranskej Polianky do Smokovca.

Obr.11-d. Pamätník Dr. Josefa Scheinera

Obr.11-e.-f. III. Zimné sletové hry vo februári 1938. Pietna spomienka na Dr. Scheinera.

V nedeľu 17. júla 1938 bola na Scheinerov pamätník osadená kamenná socha sokola, ktorá bola dielom českého sochára, architekta a výtvarníka, Karla Štipla (1889-1972). Socha, vážiaca 1,4 tony, bola odhalená v rámci väčších osláv, na ktorej sa zúčastnili všetci členovia sokola z Vysokých Tatier, tiež chlapci a dievčatá z mládežníckych skupín, spolu niekoľko stoviek ľudí. Slávnosť sa začala o 11.-tej hodine štátnymi hymnami. Potom s úvodným príhovorom vystúpil predseda podtatranskej oblasti, liptovskomikulášsky starosta Klimeš, za armádu brigádny generál Šidlík a slávnostný príhovor predniesol vtedajší zástupca starostu obce Sokolskej Truhlář. Spomedzi uvítacích prejavov najviac vynikol perfektne sformulovaný prejav predsedu Starosmokoveckej obce sokolskej Dr. Opatrného. Primátor Klimeš potom odovzdal sochu do starostlivosti vedenia kúpeľov Tatranská Polianka, v mene ktorých hlavný lekár Dr. Pavol Kunsch prisľúbil vernú starostlivosť o pamätník. Slávnosť ukončila sokolská hymna.

Obr.11-g. Pamätník Dr. Scheinera v podobe od 17. júla 1938 do októbra 1939.

III. zimné sletové hry ako súčasť X. všesokolského sletu sa uskutočnili od 6. do 13. februára 1938 vo Vysokých Tatrách. Oficiálne otvorenie prebehlo na slávnostnom večeri v Tatranskej Lomnici. V rámci týchto hier sa uskutočnila aj pietna spomienka na Dr. Josefa Scheinera pri jeho pamätníku v Tatranskej Polianke.

V takejto podobe vydržal pamätník len do októbra 1939. Vtedy, na podnet slovenských turistických kruhov, bola socha a bronzový reliéf z pamätníka odstránená. Kamenná mohyla pravdepodobne prečkala koniec vojny, pretože sa spomína ešte vo februári 1948. Aký bol ďalší osud tohto pamätníka, to sa dopátrať už nepodarilo.