Chata pri Zelenom plese
Nad severovýchodným brehom Zeleného plesa (kežmarského) postavil Uhorský karpatský spolok v rokoch 1895-1897 turistickú chatu. Pomenoval ju po svojom protektorovi arcikniežati Fridrichovi Habsburgovi, ktorý na jej výstavbu prispel sumou 200 korún. Po dvoch predchádzajúcich chatách z rokov 1880-1883 a 1884-1890 bola to už tretia chata pri tomto plese.
Projekt jednoduchej chaty s pôdorysom 10 X 11 m, tromi izbami, kuchyňou, jedálňou a verandou zhotovil stavitel' Henrich Hermann. Chatu nákladom 9700 forintov staval za prispenia mesta kežmarský staviteľ Emil Schwarz. Slávnostné otvorenie za účasti 59 turistov sa uskutočnilo 27. augusta 1897. Prvým nájomcom chaty sa stal Eduard Forberger. Ďalej od plesa, smerom do doliny postavili v roku 1895 prístrešok pre stavebných robotníkov, ktorý neskôr prispôsobili na maštal' pre chatárove kravy.
Prekrásnej polohe chaty dominuje Jastrabia veža (2157 m), naproti za plesom je horskými vrcholmi obklopená Veľká Zmrzlá dolina s vencom okolitých štítov. Chata pri Zelenom plese bola otvorená spočiatku iba v letnej sezóne a počas Vianoc, od roku 1926 už celoročne. Vo svojom počiatočnom štádiu v nej mohlo prenocovať 12 turistov. Na chate sa vystriedalo množstvo chatárov. Ked' tu pôsobil Vincent Tardík (1895-1958), v roku 1926 k východnej strane pribudoval zrubovú prístavbu stavitel' Ing. Oskár Zuber z Kežmarku.
Ďalšiu drevenú prístavbu zo západnej strany od plesa, podľa Zuberovych plánov uskutočnil stavitel Gustáv Maurer z Huncoviec v roku 1934. Vtedy tu už chatárčili Gabriel Kégel (1906-1980) a Bartolomej Duchoň (1909-1966). Prístavbami tak vzniklo 11 izieb s kapacitou 70 lôžok. Po roku 1945 chatu prevzal Klub slovenských turistov a lyžiarov a v roku 1950 JTO Sokol. Ten ju pomenoval podľa svojho funkcionara a horolezca Alberta Brnčala (1919-1950), ktorý sa zabil v blízkosti chaty pri zostupe z Jastrabieho sedla. V roku 1992 objektu vrátili polohopisný názov Chata pri Zelenom plese.