Sliezsky dom
Sliezska sekcia Uhorského karpatského spolku so sídlom vo Wroclavi vyvíjala turistické aktivity vo Vysokých Tatrach od roku 1888, predovšetkým vo Velickej doline. Zásłuhou svojho predsedu Teodora Doeleckeho (1821-1898) a neskoršieho čestného predsedu Johanna Müllera (1852-1932) postavili nad juhozápadným brehom Velického plesa turistickú chatu, ktorá podľa sekcie dostala pomenovanie Sliezsky dom.
Pozemok a stavebný materiál daroval Pavol Weszter Z Veĺkého Slavkova. Výstavba započala v roku 1894 a slávnostné otvorenie za prítomnosti viac ako 100 hostí sa uskutočnilo 2. júna 1895. Chata stála aj s vnútorným vybavením 7000 forintov. Jej tvorcom bol staviteľ Gustáv Husz (1847-1918) z Tvarožnej. Murovaná prízemná budova s plochou strechou mala kuchyňu, jedáleň a 8 izieb, z ktorých obe obýval nájomca Ján Greisiger, reštauratér z Tatranskej Polianky.
Vzrastajúcej návštevnosti chata nepostačovala, preto v roku 1908 kolmo k pôvodnému objektu, smerom do Velickej doliny pristavali ďalší prízemný trakt, čím jej kapacita vzrástla na 39 lôžok. Vonkajší vzhľad prístavby bol prispôsobený exteriéru staršej budovy. Od roku 1929 mal Sliezskv dom elektrinu z vlastného agregátu.
Napriek vojnovým udalostiam pristúpil Karpatský spolok k opätovnému rozšíreniu chaty. Práce podľa vlastných projektov realizoval v roku 1943 stavitel Július Gretzmacher (1909-1996) z Kežmarku. Pôvodnú časť chaty zvýšil o jedno poschodie a sedlovú strechu s manzardkami, prízemný trakt z roku 1908 dostal taktiež sedlovú strechu pod ktorou boli podkrovné izby. Prestavbou vznikla veľká horská chata aj ked práce na jej interiéroch boli úplne ukončené až koncom 50. rokov. Pôvodný Sliezsky dom zhorel pri požiari v noci z 29. na 30. novembra 1962. Na jeho mieste v roku 1968 dali do prevádzky terajší horský hotel, ktorý nesie meno svojho predchodcu.