Palenčárov dom
Asi 1 kilometer severne od Tatranských Matliarov, na pravom brehu Bielej vody a 100 metrov povyše Cesty slobody smerom do doliny Bielej vody Kežmarskej stál kedysi pekný drevený penzión ako zárodok plánovanej osady Biela Voda. Vlastnil ho majitel' stolárskej dielne Rudolf Palencsár (1887-1975) z Kežmarku, ktorý mal už predtým turistickú ubytovňu v neďalekých Kežmarských Žlaboch. Zotavovňu podľa majiteľa často nazývali aj Palencsárov dom.
Stál na dnes už zarastajúcej Zbojníckej poľane v nadmorskej výške asi 920 m, kde v roku 1880 údajne chytili vodcu zbojníckej družiny. Slávnostné otvorenie zotavovne sa uskutočnilo za zvukov vojenskej kapely 27. mája 1928.
Veľký poschodový objekt s reštauráciou, dobrou domáckou kuchyňou, 74 posteľami v 24 izbách a spoločnej nocľahárni poskytoval celoročne lacný pobyt liečebného charakteru. Pod lekárskym dozorom sa tu liečila astma, bronchitída, neurasténia a Basedowova choroba. Penzión s ústredným kúrením a elektrickým osvetlením bol určený aj na rodinnú rekreáciu. Koncom roku 1939 vzal objekt do prenájmu známy tatranský chatár a horolezec Bartolomej Duchoň z Javoriny, ktorý sa v roku 1942 stal jeho majiteľom.
V priebehu vojny však objekt zotavovne slúžil najčastejšie na skupinové pobyty nemeckej Hitlerjugend. Po roku 1945 skonfiškovanú budovu krátku dobu prevádzkovala pani Benková, bývalá chatárka na Magurke v Nízkych Tatrách. Požiar v dôsledku prehriateho komína 7. februára 1947 znamenal úplný zánik penziónu. Časom zmizlo aj blízke umelé jazierko a len kamenné základy dnes pripomínajú minulosť tohto sídla.