Tivoli

Juhozápadným smerom asi 100 metrov od vily Millenium postavili v roku 1902 veľkú vilu Tivoli, ktorej meno pripomínalo známe talianske kúpele. V budove vybavenej ústredným kúrením bolo 45 izieb a niekoľko kúpeľní.

V sobotu 3-tieho júna 1911 popoludní prišla do Tatier 200-členná pruská výprava, ktorú viedol Dr. Ottó z Vroclavi, aby si pozrela krásy Vysokých Tatier. Spoločnosť bola zložená z ľudí rôznych spoločenských vrstiev a bolo medzi nimi veľa pruských vojenských dôstojníkov a dám. Z Popradu ich odviezli v šesťdesiatich ozdobených kočoch do Tatranskej Polianky, kde hostí prijal majiteľ kúpeľov Dr. Michal Guhr. Nemeckí výletníci boli ubytovaní v sanatóriu a vo vilách Tivoli a Millennium. V nedeľu na Zelený štvrtok sa rozdelili na niekoľko skupín a vybrali sa k Vodopádom Studeného potoka, k Piatim Spišským plesám a do Tatranskej Lomnice. Večer sa v Tatranskej Polianke konal banket a ples na počesť Nemcov, na ktorom sa zúčastnili aj ubytovaní hostia. V pondelok pruskí hostia navštívili Sliezsky dom, Velické pleso a popoludní sa vybrali na Štrbské Pleso. V utorok sa časť výpravy vybrala na Poľský hrebeň, na Rysy a do Dobšinskej ľadovej jaskyne.

Pruskí hostia navštívili aj príležitostnú výstavu obrazov maďarských umelcov Sigfriednémet Neumann, Andor Borutfh, Gyula Hody, Elemér Vas a János Vikár,ktorá sa konala v Tatranskej Polianke, kde si zakúpili niekoľko tatranských obrazov. Na tomto mieste treba spomenúť, že starosta obce Kežmarok Dr. Ottó Vrhovszky na mestskom zastupiteľstve navrhol, aby sa v záujme zvýšenia turistického ruchu na v Tatranskom regione poskytli turistom lacné izby a dôkladnejšie sa organizovali prehliadky. Mesto tento návrh prijalo a rozhodlo sa vydať sprievodcu po okolí Kežmarku v maďarčine a nemčine.

V zime roku 1911 zažívala Tatranská Polianka nebývalý nápor turistov aj vďaka začatiu prevádzky tatranskej električky z Popradu až do Tatranskej Polianky. Na zimnú prevádzku vybavené budovy s ústredným kúrením, sanatórium a vila Tivoli, boli preto neustále obsadené a nepostačovali svojou kapacitou uspokojiť všetkých záujemcov.

Druhý syn bulharského kráľa Ferdinanda, Borislav, vojnový hrdina, v auguste roku 1913 vážne ochorel. Nedávna kríza a stres si vyžiadali veľkú daň na jeho už aj tak slabých nervoch a upadol do veľmi vážneho stavu neurasténie. Na radu lekárov ho urýchlene poslali do Tatier. Knieža v auguste roku 1913 prichádza do Tatier, kde mu vo vile Tivoli zariadili apartmán s tromi izbami. Knieža sprevádzal strážny dôstojník a dvorný lekár. Knieža pobýval v Tatrách prísne inkognito.

V dňoch 21. - 22. februára 1914 sa v Tatrách konalo IV. hlavné podujatie medzinárodnej federácie, ktoré sa aj napriek vtedy panujúcemu výnimočnému počasiu nieslo v znamení dobrých snehových podmienok. Celkovo bolo prihlásených 44 pretekárov, z toho 20 zo zahraničia. V roku 1914 sa rozhodovalo aj o majstrovstvách Uhorska v lyžovaní v I. triede v diaľkovom behu a v skokoch, ktoré obhajoval M. Wideröe Aas. Trasa diaľkového behu na 10 km mala cieľ pre vilou Tivoli.

Tatranská Polianka v tých časoch bola v prevádzke po celý rok. V polovici júna 1915 bolo vo vile Tivoli ubytovaných vyše 100 hostí. Majitelia v lete prevádzkovali vlastnú kuchyňu, ktorú si hostia veľmi obľúbili. V zime 1915-16 bol v Tatranskej Polianke vojenský lyžiarsky kurz a od vypuknutia vojny vo vile Tivoli sídlila vojnová nemocnica Červeného kríža pod vedením Dr. Michala Guhra. Na začiatku vojna bolo vo vile 62 lôžok, v roku 1915 je prestavali na kapacitu 120 lôžok.

Tu počas liečby pľúcnej tuberkulózy v roku 1925 býval mladý český básnik Jiří Wolker (1900-1924). Vila Tivoli po roku 1948 dostala meno Orava a s týmto názvom ako ubytovňa zamestnancov existuje dodnes.

VytlačiťOdoslať e-mailom