Hotel Weszterheim

Karpathen Post v apríli roku 1892 písal:

Turistov informujeme, že Tátra-Széplak (Wszterheim) otvoril nájomca Johann Greisiger 25. apríla a že je tu ubytovanie a dobré stravovanie za výrazne znížené ceny. A je tu veľmi živo, pretože majitelia tohto podniku, páni Weszter a Guhr z Veľkého Slavkova a pani Nitschová z Veľkej Lomnice, si nechávajú postaviť veľkú reštauráciu podľa plánov architekta Majunkeho, ktorá má byť dokončená do budúcej letnej sezóny. I. Greisiger.

V juhovýchodnej časti osady pod cestou arcikňažnej Klotildy, pri odbočke vozovej cesty do Gerlachova, postavili v roku 1892 hotel Weszterheim (Széplak). Pekný hrazdený hotel, ktorého priečelie bolo na rozdiel od ostatných budov situované západným smerom, projektoval spolu s ďalšími objektami architekt Gedeon Majunke zo Spišskej Soboty. V prízemnej časti bola priestranná kaviareň a reštaurácia, ktoré mal dlhé roky k spokojnosti zákazníkov prenajaté Ján Greisiger (1847-1915) z Veľkého Slavkova a priestranný sezónny bazár Jána Quirsfelda (1862-1928) z Košíc.

Obr4-a. Hotel Weszterheim z roku 1892.

Obr4-b.-d. Hotel Weszterheim po roku 1901.

V roku 1901zo severnej a západnej strany hotela pribudovali presklenú verandu. Tá nielenže zmenila vzhľad budovy, ale zväčšili sa aj priestory kaviarne. Na prelome 19. a 20. storočia bolo v osade, ktorá sa postupne menila na klimatické kúpele v 6 budovách k dispozícii už 125 postelí. To vtedajšej návštevnosti postačovalo a bývalý hotel preto zmenil svoj charakter. Stala sa z neho iba veľká kaviareň s reštauráciou, bazárom a kanceláriami kúpeľnej administratívy.

Obr4-e. Pohľad na osadu zo západu. Zľava: Themis, mliekareň, medzi stromamy Tusculum, Marianna. Za fontánou hotel Weszterheim.

Obr4-f. Hotel Weszterheim po požiari a prestavbe. Pohľad z južnej strany.

Obr4-g.-h. Krytá kolonáda kaviarne a reštaurácie v bývalom hoteli Weszterheim.

Kaviareň zmenila podstatne svoj vzhľad po požiari poschodia 20. júla 1909. Po renovácii budovy v roku 1910 zmizli z južnej a severnej strany bývalého hotela pekné vežičky, strešné štíty i podkrovné izby v manzardkách. Chátrajúcu budovu asanovali po roku 2009.

Obr.4-i.-k. Kaviareň a reštaurácia v bývalom hoteli Weszterheim.

V súvislosti s požiarom sa stala jedna nepríjemná vec.

Požiar vypukol o druhej hodine v noci 20. júla 1909 v dôsledku netesného komína. Horieť začalo poschodie kde vtedy našťastie nikto nebol. Požiar rýchlo zachvátil celé poschodie. Na základe žiadosti riaditeľstva kúpeľov na miesto dorazili požiarne zbory z Popradu a Veľkého Slavkova. Podarilo sa im už len lokalizovať oheň. V dôsledku požiaru zhoreli osobné veci niektorých hostí. Spôsobená škoda bola krytá poistením. Najväčšiu škodu utrpel istý Dr. Dezider Oláh, budapeštiansky právnik. Zhoreli mu vraj šperky v hodnote 10 tisíc korún. Situáciu popisovali vo svojom článku noviny Tátravidék z 6. februára 1910. Bolo začaté trestné stíhanie proti Pavlovi Weszterovi, Michalovi Guhrovi a vdove Nitschovej, majiteľom kúpeľného strediska, za vznik požiaru spôsobeného z nedbanlivosti a v tomto prípade Okresný súd v Spišskej Sobote vypočul viac ako tridsať svedkov. V piatok 4. februára bol vynesený rozsudok, v ktorom boli obvinení oslobodení, pretože neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by dokazovali nedbalosť z ich strany.

Pán Dr. Dezider Oláh popísal v novinách Az Ujság celú dalosť takto:

Požiar v Tatranskej Polianke

Požiadali ma o zverejnenie nasledovných riadkov:

Veľavážená redakcia!

Požiar, ktorý sa stal v Tatranskej Polianke, ako vidím z niektorých tlačovín, je posudzovaný mylne a z toho sa odvodzujú nepriaznivé závery pre pomery v celej tatranskej oblasti. Ako jedna z obetí požiaru v Tatranskej Polianke, sa cítim byť povolaný k tomu, aby som sa vyjadril proti takýmto zovšeobecneniam.

Dobre poznám všetky tri Smokovce, aj tam, aj v Lomnici som sa opakovane zdržiaval. Vo vysokohorskej oblasti sú budovy stavané s konštrukciou z dreva po celom svete, v Tatrách a vo Švajčiarsku takisto ako aj v Tirolsku. Samotná skutočnosť, že kúpeľní hostia sú ubytovaní v domoch s drevenou konštrukciou, sa môže o to menej vyčítať, že náklady iných, pevnejších stavieb krátka kúpeľná sezóna ani neznesie.

Nie stavebný materiál ale nedostatok bezpečnostných opatrení ohrozuje bezpečnosť hostí. Prvým a najdôležitejším opatrením je, aby sa nevykonávali stravovacie a kaviarenské služby v drevených domoch poskytujúcich hosťom ubytovanie. Musím konštatovať, že ani v jednom Smokovci nie je taký obytný dom pre ubytovávanie hostí, v ktorom by sa poskytovali kaviarenské alebo reštauračné služby. V porovnaní s tým požiar v Polianke zničil práve kaviarenskú budovu a príčinou požiaru bolo, že sporák bol postavený pod komín, ktorý bol úplne nevhodný na vykurovanie a v ktorom boli zabudované neobložené drevené trámy. Zo strany kúpeľného riaditeľstva v Tatranskej Polianke to bola tá najväčšia nesvedomitosť, že v kaviarenskej budove umiestnili hostí a k tomu ešte dali postaviť k existujúcemu kaviarenskému sporáku ďalší nový sporák, hoci komín, ktorý sa stal príčinou požiaru, predtým už trikrát vzbĺkol a na nebezpečenstvo požiaru kvôli komínu už kominár zo Spišskej Soboty, István Münnich opakovane upozornil kúpeľné riaditeľstvo.

Všetky budovy všetkých troch Smokovcov sú vybavené požiarnym hydrantom a hadicami, vodovod a voda je vo všetkých budovách. Hasičské striekačky, rebríky a organizované protipožiarne jednotky sa nachádzajú vo všetkých troch Smokovcoch, ale pri požiari v Tatranskej Polianke sa nenašla ani jedna striekačka, dokonca ani hadica alebo záchranný rebrík a to už vôbec nehovoriac o požiarnom hydrante a vode potrebnej k uhaseniu. Mohol by som pokračovať v porovnávaní, ale nie je mojím cieľom uvádzať trestný lajster kúpeľného riaditeľstva v Polianke, to je úloha súdu. Takisto nemienim nudiť čitateľov Vášho cteného časopisu. Chcem iba vyjadriť zistenie, že kvôli zanedbaniu povinností v Tatranskej Polianke teraz verejnosť bojkotuje oblasť Tatier. S čistým svedomím môžem vystaviť potvrdenie o tom, že v Smokovci sa môže každý cítiť v úplnom bezpečí. Vážené obecenstvo teda môže smelo prísť do Tatier, ktoré sú krásne a skvelé, a Bohu vďaka nie sú všade Tatranskou Poliankou.

Pánovi redaktorovi s výnimočnou úctou

Dolný Smokovec, 25. júl 1909

Váš úctivý služobník

dr. Dzider Oláh   

VytlačiťOdoslať e-mailom