Najstaršie budovy
V roku 1881 kúpil podnikateľ a majiteľ turistickej základne vo Veľkom Slavkove Pavol Weszter (1843-1921) časť Mariássyho majetku pod úpätím Slavkovského štítu v chotári obce Gerlachov, asi 1 km východne od Velického potoka. Spolumajiteľom získaných pozemkov bol jeho švagor Michal Guhr st. (1845-1921) a Guhrov švagor Samuel Nitsch z Veľkej Lomnice. Kúsok povyše obecnej gerlachovskej horárne ešte zo 70. rokov (tá v osade dodnes existuje pod názvom Sosna), si na lúke zvanej Polianka vo výške približne 1000 metrov postavili v roku 1884 vlastnú poľovnícku chatu, ktorú prenajímali aj rôznym záujemcom. Počas vymeriavania budúcej vozovej cesty zo Starého Smokovca na Štrbské Pleso (dnešná Cesta slobody), v chatke veľa času strávil aj inžinier Július Posewitz (1847-1912) zo Spišskej Novej Vsi. Ocenil peknú polohu chaty v blízkosti budúcej komunikácie, všimol si aj veľkú turistickú návštevnosť blízkej gerlachovskej horárne a trom spolumajiteľom dal podnet na postavenie ďalšieho väčšieho objektu pre návštevníkov. Tak vedľa poľovníckej chaty vznikla v roku 1888 aj poschodová 12 izbová vila Marianna s jedálňou, obchodom a kuchyňou. Bola pomenovaná podľa Weszterovej manželky.
Polianke so vznikajúcou osadou Nemci spočiatku vraveli ,,Schönau“, no už pred rokom 1890 osadu oficiálne volali Weszterheim (Weszterov domov), Maďari zasa Széplak (Pekný domov), respektíve Tátraszéplak. To bolo ovplyvnené peknou polohou osady i jej vzornou parkovou úpravou. Terajší názov osady Tatranská Polianka vychádzajúci z pôvodného názvu ešte nezastavanej lokality, zaviedli v roku 1919. Bývalú poľovnícku chatu zmenili na mliekareň, kde sa podávalo mlieko a mliečna strava.
Západne od vily Marianna v roku 1890 postavili 10 izbovú vilu Themis, ktorú pomenovali podľa starogréckej bohyne poriadku a spravodlivosti. Okrem izieb pre turistov bola vo vile spočiatku aj kaviareň. Budova bola odstránená v polovici 70. rokov a na jej mieste nad Cestou slobody i na mieste bývalej Weszterovej poľovníckej chaty postavili v roku 1986 Dom služieb s kaviarňou Kamzík. Vila Themis zanikla v polovici 50. rokov.
Obr3-a. V popredí vila Marianna, vľavo poľovnícka chata, neskôr predajňa mlieka, medzi nimi v pozadí vila Tusculum.
Obr3-b. Vila Themis
Obr3-c. Zľava: vila Themis, predajňa mlieka, vila Marianna.
Obr3-d. Pohľad na osadu z južnej strany: zľava Themis, mliekareň, Tusculum, Marianna a v popredí hotel Weszterheim.
V máji 1891 dali do užívania 8 izbovú vilu Tusculum. Jej meno pripomínalo staroveké talianske mesto. ktoré bývalo symbolom idylického zátišia. V budove, ktorú odstránili v 60. rokoch bola od roku 1903 umiestnená aj pošta, zo začiatku len v letných mesiacoch. Od roku 1913 bol v Tatranskej Polianke zavedený aj telefón. Na prelome rokov 1916-1917 sa vykonala rekonštrukcia budov Themis a Tusculum a zaviedlo sa do nich ústredné kúrenie. Na jej mieste postavili jednoduchý objekt novej pošty. Jeho adaptáciou v roku 1995 tu zriadili kaplnku Sedembolestnej Panny Márie.
Osada po roku 1918:
Obr3-e. Vila Themis a mliekareň
Obr3-f.-g. Vila Tusculum
Obr3-h. Pohľad zo severu: Tusculum, mliekareň, Themis a v pozadí už po požiari prestavaný hotel Weszterheim
V noci z 5. na 6. marca 1916 vila Marianna celkom zhorela. Príčinu požiaru sa nepodarilo zistiť. V budove vtedy spali len čašníčky. Keď si všimli oheň, celá strecha už bola v plameňoch. Našťastie, dievčatá sa podarilo zachrániť. Budova bola celá z dreva, takže oheň sa rýchle šíril. Nedalo sa pomyslieť ani na záchranu cenného interiéru. Strecha bola pokrytá eternitom, ktorý vplyvom ohňa začal nepredvídateľne s praskotom strieľať a bránil tak snahe o hasenie. Jediné, čo bolo možné urobiť, bolo lokalizovanie požiaru, aby sa nepreniesol na blízke budovy. To vykonalo asi 100 mužov z Polianky, ku ktorým sa postupne pridali požiarne zbory z Gerlachova, Nového Smokovca, Starého Smokovca a Batizoviec. Že sa oheň nerozšíril pomohlo aj to, že strechy okolitých budov boli pod hrubou vrstvou snehu. Budova horela celú noc ako fakľa. Bol to veľmi smutný pohľad, na najstaršiu budovu, ktorá pamätala začiatky rozvoja turizmu v Polianke, ktorá zhorela do základov aj so svojim nádherným nábytkom z červeného smreka.