Letohrádok arcivojvodu Jozefa
Letohrádok arcivojvodu Jozefa v Starom Smokovci.
Jozef Karol Ľudovít Habsbursko-lotrinský, arcivojvoda Rakúsky sa narodil 2. marca 1833 v Bratislave /vtedajšom Prešporku/. Bol druhým synom posledného palatína, arcivojvodu Jozefa Antona Habsbursko-lotrinského a princeznej Márie Dorotey Württemberskej. Do dejín sa zapísal ako veliteľ a organizátor uhorských honvédov, bol tiež jazykovedcom, prírodovedcom a etnografom. Publikoval diela o Rómoch a ich jazyku a tiež botanické a archeologické články. Jeho učiteľom a vychovávateľom bol známy prešporský rodák, Florián František Serafín Rómer (1815-1889). Arcivojvoda Jozef bol doktorom filozofie, čestným členom Maďarskej akadémie vied, generálom jazdectva, cisársko-kráľovským veľkovojvodom uhorským a vrchným veliteľom uhorskej armády. Patril k uhorskej línii rodu Habsburgovcov, bol vnukom cisára Leopolda II. a pravnukom Márie Terézie.
V roku 1864, 12-teho mája, sa v Koburgu oženil. Za manželku si vzal Klotildu Sasko-kobursko-gothasjskú (1846-1927), dcéru vojvodu Augusta. V manželstve sa narodilo sedem detí.
Alžbeta Klementína Klotilda Mária (1865-1866)
Mária Dorotea Amália (1867-1932), v roku 1896 sa vydala za vojvodu Filipa Orleánskeho
Margita Klementína Mária (1870-1955)
Jozef August Viktor Klement (1872-1962)
Ladislav Filip Mária Vincent (1875-1895) tragicky zahynul pri poľovačke
Alžbeta Henriete Klotilda Mária Viktória (1883-1958)
Klotilda Mária Reinera Amália Filoména (1884-1903)
Arcivojvoda Jozef sa zaujímal o nové technické výdobytky. Už v roku 1886 používal lyže švajčiarskej výroby počas svojej návštevy Štrbského Plesa. Zomrel 13. júna 1905 v Rijeke.
Nevšedný popis ako stavba vznikala ako aj opis jej vnútorného zariadenia približujú články v týždenníku Vasárnapi Ujság z roku 1886. Doslovný preklad.
Arcivojvodkyňa Klotilda s arcivojvodkyňou Máriou Doroteou a arcivojvodami Jozefom a Ladislavom v sprievode grófky Irén Zichy a opáta Holdházyho prišli dňa 8. tohto mesiaca do Smokovca, kde strávili niekoľko dní. Ubytovali sa v jednom z apartmánov budovy Scepusia. Cieľom cesty bola prehliadka arcivojvodského letohrádku, ktorej výstavba sa blíži ku koncu. Parádna vila, ktorá sa postavila v najkrajšom švajčiarskom štýle na mierne sa zvažujúcom úpätí Slavkovského štítu, poskytuje prekrásny výhľad na romantickú krajinu. Arcivojvodkyňa zariadi celú budovu výrobkami domácich remeselníkov.
Aký vplyv má železnica na rozvoj oblasti bohatej na prírodné krásy, to ilustruje v Uhorsku najlepšie spišská planina a stráň, ktorá ohraničuje úpätie Vysokých Tatier. Od pradávna ich príroda stvorila krásnymi, liečivý účinok ich prameňov poznali ľudia už aj v minulosti, aj sa našiel podnikateľ, ktorý pri tom-ktorom prameni postavil kúpele, ale aké nevyspelé tu bolo všetko, čo nestvorila príroda ale iba ľudská ruka! Odvtedy čo sa vďaka železnici sprístupnila táto krásna oblasť aj pre vzdialenejších ľudí, vznikli tu mnohé kúpele, turistické osady, letoviská, hostince, na mieste schátralých starých kúpeľných miest vytvárajú teraz malebný obraz štýlové poľovnícke chaty, letné paláce a aj to malé kúpeľné miesto pod Karpatmi, nazvané Schmeks, ktoré pred troma desaťročiami ani nemalo maďarské pomenovanie a pozostávalo iba z niekoľkých malých dreveníc, je dnes pyšnou skupinou švajčiarskych chát a kaštieľov, na ktoré sa díva aj cudzinec so zanietením. Smokovec, pričom "porodil" tesne pri sebe aj Nový Smokovec a trochu poniže Dolný Smokovec, aj sám sa skrášlil a omladol, jeho kúpeľné domy a obytné budovy aj spoločné miesta pre zábavu ho pozdvihli do radu prvotriednych domácich kúpeľov. A stále sa ešte rozvíjajú. Iba nedávno ukončili ten krásny letný kaštieľ, ktorý ukazujeme teraz čitateľom aj v kresbe: letnú rezidenciu rodiny arcivojvodu Jozefa.
Obr.1-a., 1-b. Arcivojvoda Jozef Karol Ľudovít Habsbursko-lotrinský
Obr.1-c. Kresba letnej rezidencie rodiny arcivojvodu Jozefa
V lete minulého roku, keď jedno z arcivojvodských detí chorľavelo a lekári mu odporúčali horský vzduch, arcivojvodkyňa Klotilda nevyhľadala niektoré slávne zahraničné kúpele, ale pricestovala s rodinou do Smokovca a tak veľmi sa jej zapáčil pôvab krásnej prírody, balzamovitý horský vzduch a malebnosť krajiny, že si zaumienila postaviť tu stály letný domov. Oveľa vyššie, ako je komplex kúpeľných budov, smerom k doline nazývanej Päť prameňov je pekná široká horská terasa, uprostred ktorej mienila jedna komisia postaviť pamätník Ede Zsedényiho. Pamätník ešte nie je hotový a neskôr sa im zdalo, že by bolo lepšie ho postaviť trochu ďalej, bližšie k ceste vedúcej nahor. Takto sa uvoľnilo územie s rozlohou troch jutár, ktoré prepustil vlastník kúpeľov, teda obec Mlynica /Mühlbach/ vznešenej arcivojvodskej rodine na účely letného kaštieľa, keďže toto územie bolo vynikajúce na tento účel kvôli svojej vyššej polohe a priestrannosti. Dohoda bol uzavretá rýchlo a arcivojvodkyňa Klotilda ako odpoveď na ústretovosť pamätnej komisie sa zaviazala k tomu, že dá dokončiť Zsedényiho pamätník, dá vytvoriť aj bustu tohto velikána Spišskej župy významným sochárom Györgyom Zalom z krasového mramoru a zabezpečí tak zachovanie jeho pamiatky a ako aj skrášlenie okolitého parku.
Obr.2-a. Arcivojvodkyňa Klotilda Sasko-kobursko-gothajská
Obr.2-b. Eduard Zsedényi (1804-1879), viac ako 40 sezón bol pravidelným hosťom Smokovca
Obr.2-c. György Zala (1858-1937), významný maďarský sochár
Obr.2-d. Zsedényiho pavilón po roku 1918, dnes už neexistuje
Vytvorením plánu podľa pokynov arcivojvodkyne bol poverený Gedeon Majunke, známy architekt zo Spišskej Soboty, ten istý, ktorý postavil aj celý Dolný Smokovec a z novších budov Smokovca Hygieu, poštu a Scepusiu a ktorý sa stal slávnym v širších kruhoch viacerými významnými budovami po Hornej zemi.
Obr.3-a. Gedeon Majunke (1854-1921) s manželkou Alicou, rodenou Hergesselovou (1864-1944)
Obr.3-b. Vila Hygiea
Obr.3-c. Vľavo vila Flóra, v strede objekt Poštového a telegrafného úradu, vpravo hotel Hungária.
Obr.3-d. Hotel Scepusia.
Majunke predstavil plán ešte na jeseň a keďže ten bol prijatý, ihneď začal s realizáciou, takže základy boli dokončené už v novembri. Strohé marcové počasie neumožnilo, aby sa so stavbou začalo už na skorú jar, takže stavať sa začalo iba v apríli a dokončilo sa ešte včas, aby sa arcivojvodská rodina mohla nasťahovať do úplne dokončenej, zariadenej a obývateľnej budovy ešte v tomto roku. Rodinný a vlastenecký duch charakteristický pre rodinu arcivojvodu Jozefa sa prejavil aj v tom, že v zmluve je určené, že pri zariaďovaní budovy je hlavným hľadiskom to, aby sa stala skutočným domovom, kde sa všetci cítia dobre, druhým hľadiskom to, že aj najdrobnejšia časť má byť prácou domácich majstrov a z domácich materiálov, podľa možnosti z blízkych regiónov. Preto sa žula ťažila v kameňolome pri Studenom potoku, rôzne práce vykonávali murári z Matejoviec, stolári z Veľkého Slavkova, zámočníci zo Spišskej Soboty, maliari z Košíc, sklenári z Kežmarku. Drevený nábytok z karpatského smrekovca a borovice vyrobil kežmarský stolár Schnell veľmi šikovne a vkusne, kým hromozvody a vodovodné potrubie vyrobil tiež kežmarský majster, takže v budove nie je ani jeden klinec, ktorý by nebol pôvodom maďarský a vo väčšine spišský.
Obr.4-a., 4-b., 4-c. Arcivojvodský letohrádok
Obr.4-d. Interiér letohrádku po roku 1918
Aj vnútorné zariadenie je čisto maďarské, potrubia a iné železiarske súčiastky sú od budapeštianskych firiem Geittner a Rausch, koberce a bytový textil z Brašova a od firmy Fülöp Haas a synovia, kachle z továrne Fischer v meste Tata a z výrobne majoliky grófa Migazziho v Zlatých Moravciach, ktoré sa osvedčili aj na vlaňajšej celoštátnej výstave. Plechový riad pochádza zo slávnej továrne Emila Scholza v Matejovciach, ktorá má export aj do Srbska, Rumunska a Ruska. Veľkú okrúhlu jedáleň v prostriedku prízemia v kaštieli zdobí nábytok klužského umeleckého stolára Lajosa Baka s maďarskými ozdobnými motívmi, jedálenský stôl s prekríženými nohami (v prostriedku s dátumom 1886), stoličky s operadlami v tvare srdca, kredence, príborníky, truhlice, závesné skrinky a poličky maďarského vkusu, s kvetinovými vzormi maľovanými jasnými farbami; poličky na stenách sú plné hlinených džbánov a tanierov atď. z obcí Telkibánya a Hollóháza, obrusy a prestieradlá a v ďalších miestnostiach prikrývky na posteľ a záclony sú výrobkami ľudových remeselníkov z obce Kalotaszeg, ktoré tak výstižne predstavila na vlaňajšej výstave pani Zsigáné Gyarmathy, aj tieto kusy pochádzajú z jej zbierky. Teda celé zariadenie je svedectvom toho, akým dobrým vkusom možno vytvoriť výrobky maďarského ľudového remeselníctva a použiť ich dokonca aj na výzdobu siení aristokratov. Celé pompézne letné sídlo bolo stavané zo zrubov a tehál, z tzv. riegelwandu /hrazdená stavba/, čo je najvhodnejšie pre tunajšie pomery. Je to ľahká ale pevná stavba, ktorá úspešne odoláva častým zmenám tunajšieho počasia. V Hamburgu sa nachádzajú takto stavané domy, ktoré majú aj tristo-štyristo rokov. Budova je jednoposchodová a je stavaná v tvare kríža, takže má priečelie na každú svetovú stranu so zastrešením vysoko vyčnievajúcim, s otvorenými verandami a v rohoch s vežatými balkónmi. Hlavné priečelie je orientované na juh. Z dvoch strán vedú schody k pavlači podobnej víťaznej bráne, nachádzajúcej sa v strednej časti budovy, v hornom oblúku s erbom arcivojvodskej rodiny. Z tejto pavlače vstúpime do jednej siene a z nej do spomínaného okrúhleho vestibulu, ktorý slúži aj ako jedáleň. Odtiaľ vedú osobitné dvere do izieb arcivojvodu Jozefa, mladých arcivojvodov Jozefa a Ladislava a ich vychovávateľa opáta Holdházyho ako aj do prijímacej izby. Ku každej izbe patrí balkón alebo otvorená veranda, odkiaľ je krásny výhľad na karpatskú krajinu a do spišského údolia.
Obr.5-a. Arcivojvoda Ladislav Filip
Obr.5-b. Opát Holdházy
Obr.5-c. Arcivojvodkyňa Klotilda, arcivojvoda Jozef a ich dcéry
Obr.5-d. Vila Giuseppe v Rijeke
Poschodie je zariadené pre arcivojvodkyňu a mladé princezné, pri izbe arcivojvodkyne Klotildy sú izby dvoch mladších dievčat, Alžbety a Klotildy, ďalej sú izby Márie a Margity a dvorných dám. Poschodie má podobné rozdelenie ako na prízemí, s tým rozdielom, že tu namiesto vestibulu je osemrohová spoločenská miestnosť s vyrezanými drevenými nosnými stĺpmi a samozrejme, keďže poloha izieb je vyššia, z okien, balkónov a veránd je ešte malebnejší výhľad do diaľky nad smrečinou obklopujúcou Smokovec a kúpele. Panoráma z rôznych strán letného sídla je skutočne úchvatná. Veranda z izby arcivojvodkyne Klotildy poskytuje výhľad na gemerské hory a na Kráľovu hoľu /Királyhegy/ (kde sú statky jej brata, kniežaťa Koburg), až po liptovské hory; malebná dolina Popradu sa nám zjavuje ako obrovský obrus zeme položený k našim nohám. Z juhovýchodnej verandy vidno dolinu ťahajúcu sa ku Kežmarku, kým z juhozápadnej Lučivnú s časťou údolia smerom na Liptov. Severozápadná veranda poskytuje výhľad na najvyšší štít stredných Tatier, na Gerlachovský štít, kým z hlavnej siene na poschodí vidno Slavkovský štít v celej výške a čiastočne aj Lomnický štít. Nad prvým poschodím sú podkrovné /strešné/ izby, z okien ktorých je ešte panoráma o to širšia, že sú o štyri metre vyššie ako okná prvého poschodia. Okno jednej takej podkrovnej izby sa otvára rovno na Lomnický štít, ktorý sa javí, akoby bol zarámovaným obrazom. Na streche letohrádku s vežičkami sú hromozvody s pozlátenými štítmi, z ktorých je okrem hlavnej budovy aj na každej veži po jednom. Pri vchode je medzi dvoma schodiskami malebná hŕba kameňov zarastená papradím. Pred ňou je blankytne lesknúca vodná nádrž s vodometom. Fontánu aj vodu vo vodovode celej budovy dvíha prirodzený tlak "piatich prameňov", ktoré napájajú aj smokovecké kúpele. Zo severovýchodnej časti letohrádku vedie do kuchyne a komôr zastrešená chodba, ktorá je zo severu zasklená. Kaštieľ sa postavil za relatívne krátky čas, preto vkus arcivojvodskej dvojice iste nájde na ňom ešte veci na skrášlenie či zlepšenie. Napríklad park plánovaný k letohrádku sa ešte v tomto roku nemohol vytvoriť. Arcivojvoda Jozef, pre ktorého je záhradníctvo vášňou aj umením, a ktorý desať-jutárové okolie vily v Rijeke /Fiume/ sám premenil na rajskú krásu, si vyhradil pre seba plánovanie a vytvorenie parkov pri letohrádku.
Obr.6-a. Interiér vily Giuseppe
Obr.6-b., 6-c., 6-d. Parkové úpravy okolo vily Giuseppe
Náš obrázok ukazuje letné sídlo v tom stave, v akom bol v deň, keď sa doň arcivojvodská rodina nasťahovala. Náš významný maliar Károly Telepi v posledných dňoch pred ich príchodom nakreslil ten farebný náčrt, podľa ktorého bola kresba vytvorená. Arcivojvodkyňa Klotilda po pozretí tohto náčrtu objednala od maliara aj olejovú maľbu s tým istým námetom. Vznešená rodina si veľmi obľúbila tento nový domov a odteraz si želajú stráviť tu časť leta vždy, s výletmi do hôr na veľkú radosť mladých arcivojvodov, ktorí budú mať možnosť aj na lov kamzíkov. Mladý arcivojvoda Jozef už mal príležitosť zasiahnuť dva kamzičie samce. Príklad arcivojvodskej rodiny by mohol motivovať našich maďarských aristokratov, aby podporovali to, čo je u nás doma pekné a hodné podporovania. Arcivojvodský letohrádok je naozaj výnimočný svojho druhu aj je maďarskou špecialitou, ktorú ocenia aj cudzinci. Tento výtvor arcivojvodkyne Klotildy (keďže je to najmä jej zásluha), sa právom zaradí k rezidencii Villa Giuseppe v Rijeke, na brehu maďarského mora. Teraz už môže arcivojvodská rodina povedať, že od Karpát po Jadran má svoje domovy, a pretože ich chce mať, má domovy aj v každom maďarskom srdci.
Obr.7-a., 7-b., 7-c. Parkové úpravy okolo vily Giuseppe