Pozemná lanová dráha
Obr.01.-05. Súčasne s električkovou traťou postavila spoločnosť Phoebus aj pozemnú lanovku zo Starého Smokovca na Hrebienok. Technologické vybavenie lanovej dráhy dodala firma Union A.G. z Viedne. Trať s najväčším stúpaním 154,5 promile a rozchodom 1000 mm merala pôvodne 2019 metrov. Údolnú stanicu lanovky s krytým nástupišťom v Starom Smokovci postavili nad rímsko-katolíckym kostolíkom a sídlila v nej aj dopravná správa celej tatranskej elektrickej železnice. Pozemná lanovka premávala v letnej i zimnej sezóne každú polhodinu od 8. do 17. hodiny a jej cestovná doba bola 15 minút.
Obr.06.-08. Na trati premavali kyvadlovým spôsobom dva vozne označené číslami 1 a 2, ktoré vyrobila firma Ganz z Budapešti, každý s kapacitou 45 cestujúcich a 1 sprievodca. Ich prepravný výkon bol 184 osôb za hodinu v jednom smere. Na oboch stranách vozňov boli otvorené stanovištia pre sprievodcu a stojacich cestujúcich, chránené iba previslou strechou a medzi nimi 3 uzavreté oddiely, každý pre 10 sediacich cestujúcich. Vstup bol z pravej strany cez posuvné dvere, na ľavej strane boli spúšťacie okná. Vozne sa križovali na Abttovej výhybke, ktorá bola umiestnená v strede dĺžky trate. Pohon lanovky zabezpečoval jednosmerný elektromotor s výkonom 50 kW, ktorý bol umiestnený vo vrcholovej stanici Hrebienok. Pozemnú lanovku využívali intenzívne aj sánkári spúšťajúci sa po dráhe z Hrebienka do Starého Smokovca a už v prvej zimnej sezóne prepravila takmer 25000 osôb. Na pôvodné rámy zobrazených vozňov v roku 1950 osadili nové kabíny.
Privátne zábery.
Obr.11. Pred stanicou lanovej dráhy na Hrebienku. Vpravo kiosk.
Obr.12. Križovanie vozňov na Abttovej výhybke.
Obr.13. Nástupište údolnej stanice lanovej dráhy v Starom Smokovci.
Obr.14. V údolnej stanici, v pozadí vila Klotilda.
Privátne zábery. Zimné športy, turistika.