Najstaršie budovy

Obr.01,02. Dávno pred vznikom Dolného Smokovca bol v tých miestach dobre známy prameň výdatnej kyselky. Jeho okolie veľmi často navštevovali hostia neďalekého Starého Smokovca. Idylické odpoludnia pri prameni s hudbou, tancom a varením guláša trvali pri svetle lampášov až do neskorého večera. Prameň pre jeho výdatnost' a bublanie pomenovali Varič krúp (Daraföző forrás, Grützkocher). Chemické rozbory prameňa uskutočnil 6. júna 1881 lekárnik Aurel Viliam Scherfel. V uhličitej kyselke zistil stopy železa, draslíka, sodíka a iných prvkov. So zámerom vytvoriť tu kúpele, prenajal 4,5 hektárový pozemok pri prameni od obce Nová Lesná v roku 1881 kežmarský učiteľ  Jozef Bohuš (1824-1902). Asi 300 metrov južne od prameňa postavil ešte v tomto roku poschodový ubytovací hostinec s 9 izbami. Skoro zistil, že svoje plány sám nedokáže uskutočniť, preto hostinec a svoje práva predal Kežmarskej banke, ktorá tu za dalšie dva roky postavila 7 budov so 120 izbami. Ako jeden z prvých, 100 metrov povyše prameňa, už v roku 1882 vznikol hotel Orol (Sas, Adler) so 60 izbami, 12 lodžiami, 4 balkónmi a na prízemí s obchodom Adolfa Maurera.

Obr.03. Okrem hostinca všetky ostatné objekty v kúpeľoch projektoval Gedeon Majunke zo Spišskej Soboty. Seriózne postavené hotely mali dvojité okná a izby vybavené kachľovými pecami. Južne pod budovou Orol postavila Kežmarská banka v roku 1883 ďalší veľký hotel Kamzík (Zerge, Gemse), so 42 izbami a 15 krytymi balkónmi. Dodnes stojaci objekt v 20. rokoch pomenovali Mudroň, na počesť vodcu slovenského národného hnutia Pavla Mudroňa (1835-1914).

Obr.04.,05. Na konci parkových úprav vedľa hotela Orol stál hotel Lastovička (Fecske, Schwalbe). Postavili ho v roku 1900 ako poslednú väčšiu investíciu Kežmarskej banky. Táto budova, koncom 1. svetovej vojny známa pod menom Forgács, zanikla niekdedy v 20. rokoch a dnes po nej nevidno už žiadne stopy.

Obr.06. Ako prvú postavila Kežmarská banka vilu Veverička (Mókus, Eichhörnchen). Stála od roku 1882 tesne povyše prameňa. Mala 6 ubytovacích izieb a pôvodne tu bola aj jedáleň, čitáreň a spoločenská miestnosť s biliardom. Tie v roku 1883 premiestnili do samostatného traktu Spoločenského domu (čiastočne zachytený v ľavom rohu pohľadnice), ktorý spájal vilu Veverička s hotelom Kamzík. Z južnej strany postavili Kúpeľný dom (vpravo), ktorý bol prestavaný v roku 1891. Komplex týchto budov zanikol v 20. rokoch. Na mieste vily Veverička s prístavbou jedálne, je dnes na voľnom priestranstve medzi budovou Mudroň a južne od nej stojacou budovou Štúr iba detské ihrisko.

Obr.07. V pozadí hotel Orol.

Obr.08. Panoráma Dolného Smokovca od kúpeľného domu.

Obr.09.,10. V miestach, kde vyvierala uhličitá kyselka už v roku 1883 objavili ďalší prameň železitej minerálnej vody, ktorého liečebné účinky analyzoval budapeštianský univerzitný profesor Karol Than (1834-1908) so svojím asistentom Alexandrom Kalecsinszkým. V kúpeľoch vo výške okolo 890 metrov boli dobré klimatické podmienky, no kvôli liečivej sile prameňov vhodných hlavne na liečenie ženských chorôb, bol Dolný Smokovec propagovaný ako uhorské Františkove Lázně. Na mieste oboch prameňov banka už v roku 1883 postavila Kúpeľný dom so 14 kúpeľňami, v ktorom sa podávali aj pitné procedúry. Prameň Varič krúp vychrlil za 24 hodín 2400 hektolitrov iba 6 °C teplej uhličitej kyselky, ktorý sa používal na studenú vodoliečbu. Ďalší používali na pitné kúry. Strojné a vodovodné vybavenie Kúpeľného domu dodal a zmontoval Matej Zellerin z Budapešti. Zanikol v 20. rokoch a na jeho mieste postavili fyzikálny kabinet, prestavaný neskôr na nevzhľadnú zamestnaneckú ubytovňu Štúr, ktorá tu teraz stojí.

Obr.11. Kúpeľný dom (vpravo)

Obr.12. Najjužnejšou stavbou osady bol hotel Hlucháň (Sikedfajd alebo aj Fajdkakas, Auerhahn). Vznikol v blízkosti Kúpeľného domu v roku 1884. Mal 59 izieb, 7 krytých veránd a 8 balkónov. Pod menom Sládkovič, na počesť slovenského básnika Andreja Sládkoviča (1820-1872) dodnes stojí tesne pri autoceste vedúcej dole do Novej Lesnej a Popradu.

Obr.13.Západne od reštauračného traktu v roku 1884 vznikla väčšia 8 izbová vila Hrdlička (Gerlicze, Turteltaube) so 4 lodžiami. V 20. rokoch ju premenovali na vilu Hollý, na pamiatku slovenského básnika Jána Hollého (1785-1849). Ako zamestnanecká ubytovňa tu budova stojí doteraz.

Obr.14. Južne pod vilou Hrdlička stála súkromná vila Aesculap (Aesculap = mytologický boh lekárov). V roku 1884 ju dal postaviť krajinský poslanec, budapeštianský lekár MUDr. Samuel Papp, ktorý pôsobil v Dolnom Smokovci od roku 1883 počas letných sezón ako kúpeľný lekár viac než 30 rokov. Túto peknú hrazdenú vilu s neorenesančnými sgrafitovými maľbami na priečelí a bočných fasádach, v 20. rokoch premenovali na vilu Kalinčiak podľa slovenského spisovateľa Jána Kalinčiaka (1822-1871). Budova stojí južne pod vilou Hollý a sú v nej byty zamestnancov kúpeľov. 

Obr.15. Pre potreby kúpeľných návštevníkov postavil Gedeon Majunke zo Spišskej Sobotý v roku 1891 rímskokatolícku zrubovú kaplnku, ktorá patrí medzi jeho najkrajšie diela. Okrem letujúcich hostí a tamojších majiteľov súkromných letohrádkov, prispela na jej výstavbu značnou sumou aj arcikňažná Izabela, ktorá bola v osade pravidelným hosťom. Kaplnka zasvätená Najsvätejšiemu Spasiteľovi doteraz plní svoju funkciu.

Obr.16. Kaplnka

Obr.17. V pozadí vila Hrdlička, vpravo Kúpeľný dom. 

Obr.18.,19.,20. Pri vstupe do osady po vozovej ceste. ktorá sem prichádzala z juhozápadu odbočením z hlavnej hradskej Poprad – Starý Smokovec, postavili koncom 19. storočia pekne výrezávanú drevenú slávobránu s nápisom: „Isten hozott" (vo voľnom preklade „Pozdrav Pánboh"). Stála približne v miestach. kde dnešnú vo zovku križuje trať električky. Existovala ešte aj koncom 20. rokov, akurát maďarský nápis na štíte nahradili československým štátnym znakom.

Obr.21. Panoramatický pohľad na Dolný Smokovec od Kúpeľného domu. Zľava vila Aesculap, v pozadí hotel Srnka, vila Hrdlička, hotel Orol, hotel Kamzík, vila Veverička.

Obr.22. Zastávka T.H.E.V.V. Dolný Smokovec, v pozadí Kaplnka.

Obr.23.,24. Hotel Srnka (Özike, Reh) z roku 1891.

VytlačiťOdoslať e-mailom