Nový Smokovec
V roku 1875 kúsok na juhozápád od dnešného Starého Smokovca, prenajal od obce Veľký Slavkov 20 hektárový zalesnený pozemok doktor Mikuláš Szontagh (1845- 1899), ktorý bol v Smokovci od roku 1875 kúpeľným lekárom. Na prenajatom pozemku sa rozhodol založiť vlastné Sanatórium na liečbu tuberkulózy a Basedowovej choroby predovšetkým prostredníctvom klimatoterapie. Novovznikajúcu osadu pomenoval Nový Smokovec, na rozdiel od dovtedajšieho Smokovca. Prvá budova novej osady, asi 500 metrov juhozápadne od Starého Smokovca, bola daná do prevádzky 1. júla 1876. V tirolskom štýle, na štíte strechy s typickou zvoničkou, ju podľa vlastných projektov postavil levočský stavitel' Anton Müller. V poslednom desaťročí monarchie toto „staré" Sanatórium nazývali hotelom Royal.
K tzv. starému sanatóriu s 27 izbami pre pacientov bol v roku 1877 z Východnej strany pristavaný kúpeľný dom so studenou vodoliečbou, s osobitným mužským a ženským oddelením. Liečebné procedúry tu poskytovala aj elektroterapia a rašelinové kúpele, na poschodí zriadili inhalatórium a kosodrevinové kúpele. Ku kúpeľnému domu z východnej strany nechal doktor Szontagh v roku 1882 pristavat' 28 izbovú budovu nového sanatória. Tento masívny tehlový dvojposchodový objektso štyrmi štvorbokými nárožnými vežami, v tzv. maurskom slohu projektoval a postavil taktiež Anton Müller z Levoče.
Obidve budovy poskytovali na tú dobu vysoký štandard. V novej budove (dnes liečebný dom Branisko I). ktorá bola ako prvá na južnej strane Tatier prispôsobená na prijímanie hosti aj v zimnom období, zaviedli ústredné kúrenie. klimatizáciu s cirkuláciou vzduchu, vodovod so splachovacími anglickými záchodmi, čo vyhotovil Viedenský stavitel František Xaver Komárek. Obidve budovy spolu s kúpeľným domom uprostred nich, boli prepojené krytým vykurovaným koridorom a v roku 1906 na priečelí oboch budov pristavali drevené kryté pavlače. Vzhľad staršieho objektu (dnes budova Svišť, resp. liečebný dom Branisko II) bol oživený aj nadstavbou dvoch strešných veží.
Pozdĺž kúpeľnej promenády, južne pod ,,starým" Sanatóriom, dal Mikuláš Szontagh v roku 1891 postaviť štvorpodlażný objekt určený pre voľný cestovný ruch. Tento hotel Európa, s peknou rezbárskou výzdobou, už v typicky švajčiarskom štýle podľa vlastných projektov staval opät' Anton Müller, levočský staviteľ pochádzajúci zo severnej Moravy. V priestoroch hotela bola okrem 60 izieb pre verejnosť aj spoločenská hala, riaditelstvo kúpeľov s prijímacou kanceláriou, ordinácia doktora Szontagha s chemickým laboratóriom a v letných mesiacoch denne fungujúci poštový a telegrafný úrad.
Z východu v smere od Starého Smokovca vítala návstevnikov drevená slávobrána, ktorá bola v tom čase typickou aj pre ostatné tatranské osady. Popod ňu prechádzala aj hlavná tatranská komunikácia, Klotildina cesta, spájajúca Starý Smokovec so Štrbským Plesom. Časť tejto cesty bola v Novom Smokovci zároveň aj hlavnou kúpeľnou promenádou, a preto v rokoch 1913-1915 vozovku v osade odklonili južnejším smerom popod hotel Európa, aby povozy nerušili kúpeľných hostí.
Za slávobránou pri vstupe do osady bol prvým objektom vpravo nad cestou bohato dekorovaný bazar s turistickými potrebami, literatúrou a rôznymi suvenírmi. Vznikol v roku 1891 a patril známemu obchodníkovi Teodorovi Kertészovi z Budapešti. Projektantom tejto stavby, tvarom strechy ovplyvnenej stavebným slohom Napoleona III., bol Anton Müller. Bazár bol zbúraný po 2. svetovej vojne a na jeho mieste od roku 1954 stojí budova polikliniky.
Naproti, po ľavej strane promenády postavili ešte v najstarších časoch osady menšiu hrazdenú vilku Hôľna ruža (Havasi Rózsa, Alpenrose). Spočiatku slúžila na ubytovanie kúpeľných hostí (5 izieb), bolo tu aj kaderníctvo a neskôr cukráreň. Od 20. rokov minulého storočia bol objekt viackrat upravovaný, čím zanikla aj jeho hrazdená výzdoba. V 50. rokoch tu zriadili zdravotnícke zariadenie, dnes využívané ako poliklinika pre deti a dorast.
Na mieste starej nevyhovujúcej reštaurácie a kaviarne z roku 1877, ktoré mal v prenájme Imrich Bölcsházy a po ňom Albert Dresdner, dal majiteľ' kúpeľov v roku 1895 postaviť novú, podľa projektov Gedeona Majunkeho. V peknom letnom počasí hostí obsluhovali aj vonku pred kaviarňou.
Od západu bola na kaviareň napojená nová reštaurácia, čím sa vytvoril komplex stravovacích služieb so spoločenským salónom. Dve jedálne reštaurácie, kaviareň (spolu až 700 stoličiek) a vedľa nej spoločenský salón s 32 m dlhou a 6 m širokou zimnou záhradou (z roku 1880) boli prepojené presklenou krytou kolonádou so zámerným sklonom podlahy, umožňujúcou "pľúcnu gymnastiku" a spojené s objektom sanatória.
Západne od reštaurácie stála od začiatku 80. rokov 19. storočia vila Plesnivec (Gyopár, Edelweiss), ktorá ako letná ubytovňa s 9 izbami patrila ku komplexu sanatória. Budova bola zbúraná okolo roku 1910 a na jej mieste vznikla nová jednoposchodová vila Cyclamen.
Asi 100 metrov poniže Szontaghových sanatórií vyrástol v roku 1887 evanjelický kostolík. Hlavným iniciátorom jeho výstavby bol doktor Szontagh, no štedrými darmi prispeli aj viacerí jednotlivci, obce a evanjelické cirkevné zbory. Projektantom a staviteľom murovaného kostola v neorománskom štýle ovplyvnenom gotickými prvkami bol Gedeon Majunke zo Spišskej Soboty. Slávnostnú posviacku kostola 24. júla 1887 vykonal evanjelický biskup potiského dištriktu v Rožňave Štefan Czékus (1818-1890) a veľkoslavkovský farár Ján Schönwiszner. Pod kostolom ako ocenenie zásluh zriadili kryptu rodiny Szontagh. Tu boli pochované aj dve predčasne zosnulé manželky, dve maloleté deti a 6. decembra 1899 aj samotný dr. Mikuláš Szontagh starší.
Medzi budovy z najstaršieho obdobia osady patrí aj vila Erika. Postavili ju poniže reštaurácie, na protiľahlej strane promenády. Vznikla okolo roku 1880 pravdepodobne podľa projektu Antona Müllera. Mala pôvodne 9 izieb a slúžila na letné ubytovanie kúpeľných hostí. V neskoršom období tu sídlila novosmokovská pošta.
Uprostred parkových úprav osady zriadili aj dodnes existujúce umelé Szontaghovo jazierko. Nad ním na opačnej strane chodníka, na terajšom voľnom priestranstve pod liečebňou Palace, stáli kedysi vily Genciana a Cyclamen. Obidve slúžili na ubytovanie letných kúpeľných hostí. Staršia bola vila Genciana, tú rozobrali počas výstavby liečebne Palace v roku 1933 a preniesli na Peknú Vyhliadku. Poschodová vila Cyclamen vznikla tesne po roku 1910. Rozobrali ju v roku 1935 a znovu postavili vedľa zotavovne Karpátia v Tatranskej Lesnej. Dnes je ako odborárska ubytovňa známa pod menom Brezička.
Po ukončení medicínskych štúdií v Budapešti a po štvorročnej lekárskej praxi mimo Vysokých Tatier, prevzal v roku 1909 po svojom predčasne zosnulom otcovi vedenie novosmokovských sanatórií dr. Mikuláš Szontagh mladší. Po vzniku reprezentačných grandhotelov v Starom Smokovci, Tatranskej Lomnici a na Štrbskom Plese, sa rozhodol vybudovať' konkurencieschopné veľké protituberkulózne sanatórium s čiastočnou voľnou kapacitou aj pre zdravých záujemcov. Nemal však potrebný finančný kapitál, a preto sa spojil s Petrom Hubkom (1847-1931) z Liptovského Mikuláša, majiteľom prosperujúcej garbiarne. Výstavba sanatória, podľa koncepcie nových alpských klimatických ozdravovní, sa začala 1. marca 1917. Autorom eklektického projektu s prvkami baroka bol skúsený bratislavský architekt Milan Michal Harminc.
Kvôli vojnovej núdzi i zlej povojnovej hospodárskej situácii bola budova sanatória po trojročnej stavebnej odmlke uvedená do užívania až 28. júna 1925. Aj to sa podarilo iba vďaka pristúpeniu silného investora, akým bol Všeobecný penzijný ústav v Prahe. Komfortom a medicínskym zariadením predstihla nová budova všetky dovtedajšie horské sanatória v Európe. V päťposchodovej budove so 160 izbami bolo relatívne málo - iba 220 postelí, z toho 40 pre personál. Sto postelí patrilo pacientom a 80 platiacim hosťom z najbohatších vrstiev. V architektúre sa uplatnili na juh obrátené priestranné balkóny a lehárne. Podlažia sa zdola nahor stupňovite zužovali. čo umožnilo dostatok slnka po celý deň. Budovu označili názvom Palace. Keď od akciovej spoločnosti „Palace - Sanatórium a spojené sanatóriá dr. Szontagha" tento objekt v roku 1955 odkúpil hlavný akcionár Všeobecný penzijný ústav v Prahe, prešiel názov Palace na novopostavený Szontaghov hotel - Sanatórium v starej časti osady a pre veľkú liečebňu penzijného ústavu sa zakrátko zaužíval ľudový názov "Penzák".
Zakrátko po vzniku prvých Szontaghových objektov si v osade začala stavať svoje letohrádky aj zámožná maďarská šľachta. V roku 1900 bolo v osade 58 budov, z toho 12 súkromných letovísk. Väčšina z nich vznikla západne od liečebnej osady, pozdĺž vozovky vedúcej na Štrbské Pleso. Tesne nad Szontaghovou rodinnou vilou si v roku 1884 dala postaviť svoje letovisko vdova, grófka Klementína Telekiová (1827) z Koložváru. V roku 1924 túto vilu od vtedajšej majiteľky Márie Szilássyovej kúpil obchodník so športovými potrebami, suvenírmi a horskou litaratúrou, Gejza Bányász st. (1876- 1948). Po znárodnení už ako vila Breza bola rekreačným zariadením Východoslovenského KNV. Po nedávnej reštitúcii ju vnuk posledného majiteľa premenil na ubytovací penzión Breza.
Nad vozovkou západne od Szontaghovej vily stála od konca 19. storočia vila Szevera, ktorej majiteľom bol Július Basch. Neskôr v nej býval Ľudovít Vág, od roku 1915 viac ako štvrťstoročie administratívny riaditeľ osady. Po roku 1945 pod menom Brigádnik bola zamestnaneckou ubytovňou, to už ale nemala štíhlu vežičku a hrazdenú výzdobu, ktoré stratila pri rekonštrukcii koncom 20. rokov. Po roku 1990 bola sprivatizovaná. Nový majiteľ ju v roku 1998 asanoval a na jej mieste, v tesnej blízkosti hotela Park, za dva roky postavil v starom štýle honosný penzión Diana.
V prvej polovici 90. rokov 19. storočia vznikla dodnes existujúca vila Paula. Stojí pri vozovke vedúcej z osady juhozápadným smerom, pri zurčiacom Štrkovom potoku stekajúcom z úbočia Slavkovského štítu. Jej majiteľkou bola Paula Jánossy, a už pred 1. svetovou vojnou Henrich Fellner. V roku 1954 sa budova stala rekreačným strediskom Termostavu Bratislava a to mu účelu pod pôvodným menom vila Paula slúži doteraz.
V juhozápadnom susedstve vily Paula vzniklo okolo roku 1900 honosné letovisko Vojtecha Polyáka s vedľa stojacou samostatnou obytnou budovou pre služobníctvo. Obidve budovy odkúpilo ústredie Československého Červeného kríža v Prahe a v júli 1925 tu otvorilo detské protituberkulózne preventórium, pod externým vedením riaditeľa detskej liečebne v Dolnom Smokovci Dr. Josefa Řlhu. Aj keď dosahované liečebné výsledky boli pozitívne, kapacitne potrebám táto liečebňa nepostačovala.
Ústredie Červeného kríža v záujme rozšíriť preventívnu protituberkulóznu starostlivosť pristúpilo k výstavbe modernej detskej liečebne. Vznikla severozápadne nad starou liečebňou a skladala sa z dvoch samostatných objektov a menšej školskej budovy. Ich projekty vyhotovil architekt Stanislav Sucharda z Prahy. Slávnostné otvorenie 200 lôžkového preventória nazvaného na pamiatku manželky bývalého prezidenta ČSR Ozdravovňou Charlotty Garrigue Masarykovej (1850-1923) sa uskutočnilo 17. januára 1937.
Predposlednou obytnou budovou Nového Smokovca zo západnej strany je bývalé letovisko grófky Júlie Telekiovej (1864-1937). Budova sa pôvodne volala ,,Szikra" (Iskra), podľa umeleckého pseudonymu majiteľky, ktorá bola známou maďarskou spisovateľkou. Pre manželku nechal túto honosnú vilu v roku 1907 postaviť gróf A1exandar Teleki (1861-1919), ktorý vykonal veľa pre rozvoj Vysokých Tatier aj ako predseda Uhorského karpatského spolku v rokoch 1911- 1919. Až do rozpadu monarchie tu manželia trávili veľa času hlavne v letných mesiacoch a vo vile sa schádzali významné osobnosti vtedajšieho umeleckého sveta, politici a vplyvní podnikatelia. V roku 1920 sa majiteľkou objektu stala Banka Československých légií v Prahe. Na pamiatku anabázy československých 1egionárov v Rusku, budovu na návrh Ch. G. Masarykovej premenovali na vilu Sibír. Po roku 1945 v nej bola umiestnená zotavovňa ROH, od roku 1952 je tu materská škola.
