Grand Hotel

Obr.01. V roku 1901 odkúpil od Jozefa Szentiványiho osadu Štrbské Pleso s okolím uhorský štát, aby predišiel rozpínavým kúpychtivým plánom kniežaťa Hohenloheho, majiteľa susedných Vyšných Hágov. Osadu štát prenajal medzinárodnej spoločnosti lôžkových vozňov Wagons Lits Cook so sídlom v Bruseli. Tá v súčinnosti so Spišskou úverovou bankou v Levoči vytvorila „Uhorský hotelový a kúpeľný podnik", ktorý sa po úspešných investíciách v Starom Smokovci (1904) a Tatranskej Lomnici (1905) pustil do rozsiahlej výstavby hotela aj v osade Štrbské Pleso. Veľký hotel (Nagy szálló, Grand Hotel) dokončili v roku 1906 a stavebne ho spojili so starším objektom reštaurácie (na snímke objekty vpravo).

Obr.02-07.  Hotel vybavený všetkým komfortom, aký len mohli poskytnúť zariadenia cestovného ruchu na prelome 19. a 20. storočia projektovali budapeštianski architekti Quido Hoepfner a Gejza Györgyi (1851-1934), spoloční autori aj práve dokončeného hotela v Tatranskej Lomnici. V hoteli Grand na Štrbskom Plese bolo 54 izieb vybavených ústredným kúrením, v suteréne vodoliečebný ústav s modernými kúpeľňami a procedúrami pod lekárskym dozorom. V staršej ako aj novej prístavbe (vpravo) boli dve jedálne. V roku 1908 štát prenajal hotelové a kúpeľné objekty opäť niekdajšiemu starostlivému nájomcovi Jozefovi Klimovi, ktoré po jeho smrti až do roku 1916 viedla jeho vdova Helena Klimová. Po roku 1918 hotel pomenovali Kriváň a tento názov si udržal dodnes.

Obr.08.-09. V rokoch 1914-1917 pribudovali k západnej strane hotela rozsiahlu prízemnú kaviareň s ďalšími prevádzkami služieb. Tu bol v 20. a 30. rokoch aj povestný bazár Julie Chytilovej z Prahy. Kaviareň vznikla na mieste staršej drevenej kaviarne, ktorá tu stála v rokoch 1887- 1914. Na plochej streche prístavby v roku 1937 klimatológ Štátnych kúpeľov na Štrbskom Plese Antonín Bečvář zriadil prvé tatranské astronomické observatórium. 

Obr.10.  Východne od hotela z roku 1906, medzi reštauráciou a Jozefovou vilou začali na štátne náklady v roku 1916 stavať budovu ďalšieho hotela. Projektantom stavby bol opäť Quido Hoepfner, jej plány po roku 1918 upravil architekt Alois M. Pinkas. Objekt stavebne spojili s Jozefovou vilou a reštauráciou a po dokončení v roku 1922 nazvali hotel Hviezdoslav. Na snímke je vľavo rozostavaný objekt hotela Hviezdoslav, reštaurácia ešte s pôvodnou fasádou a hotel Kriváň (pôvodne Grand) s prístavbou kaviarne vpravo. Celkom vpravo vila Jiskra.

Obr.11.-15. Pohľady na komplex hotelov ešte s objektom starej reštaurácie zo severu.

Obr.16.-20. Pohľady na južnú stranu komplexu hotelov.

Obr.21.-24. 48 Pohľad od juhovýchodu na komplex hotelov Kriváň a Hviezdoslav (uprostred) s vilou Jánošík (vpravo). V komplexe bolo v 20. a 30. rokoch spolu 125 izieb, z toho 64 jedno a dvojposteľových v hoteli Hviezdoslav. Od 1. júla 1955 boli budovy vyčlenené pre účely liečby astmatických a alergických chorôb horných dýchacích ciest. 

Obr.25. Hviezdoslavov salónik, krbová miestnosť pred vstupom do reštaurácie.

Obr.26.-30. Pohľady na kaviareň s terasou.

Obr.31.-35. Pohľady na severnú časť komplexu hotelov už s novou reštauráciou po prestavbe v roku 1927.

Roku 1925 sa rozhodlo ústredné riaditeľstvo štátnych kúpeľov nahradiť starý objekt turistickej reštaurácie novostavbou. Projekt vypracoval architekt Vojtech Šebor z referátu ministerstva verejných prác, oddelenia pre pozemné stavby. Pre účel výstavby bola vytvorená štátna stavebná správa prestavby turistickej reštaurácie na Štrbskom Plese a predbežné náklady boli vyčíslené na 840 000 Kč. Na jar 1926 popradský staviteľ Josef Šašinka zbúral starú budovu turistickej reštaurácie z roku 1892 a začal s novostavbou. Na konci roka výstavba pokročila do tej miery, že sa pracovalo už na vnútornom zariadení. Stavbu novej reštaurácie dňa 30. mája 1927 staviteľ Šašinka odovzdal štátu. Okrem nových reštauračných priestorov, ktoré sa mali opäť využívať na stravovanie turistov, bola v zapustenom prízemí umiestnená moderná práčovňa. / Maroš Semančík /

Obr.36.-40. Zimné pohľady na hotely od juhozápadu /od bývalej stanice ozubnicovej dráhy/.

Obr.41. Hotely počas zimných lyžiarskych pretekov.

Obr.42.-43. Vlajková výzdoba počas Majstrovstiev v lyžovaní FIS z roku 1935.