Ozubnicová železnica

V železničnej stanici Štrba sa na Košicko-bohumínsku železnicu napájala ozubnicová železnica vedúca na Štrbské Pleso. Po predchádzajúcich pokusoch grófa Vojtecha Keglevicha (1855-1896) a Jozefa Szentiványiho získala definitívnu koncesiu na výstavbu ozubnicovej železnice Košicko-bohumínska železnica, ktorá pre tento účel založila Spoločnosť ozubnicovej železnice Štrbské Pleso (Csorbatói Fogaskerekú Vasút Társaság). Projekty trate vypracoval inžinier Emil Várnai z Budapešti. Podnikatelia A. Niedenthal a Ž. Kornhäuser zo Spišskej Novej Vsi započali so stavbou v auguste 1895 a prevádzku na železnici otvorili 27. júla 1896. Stanica zubačky v Štrbe stála za traťou naproti stanice KBŽ zo severnej strany. Bola vo výške 906 metrov a výškový rozdiel koľajníc zubačky voči koľajišťu KBŽ bol 10 metrov. Bol prekonaný schodišťom a výťahom na prepravu batožín. V priestore staničnej budovy bolo aj rušňové a vozňové depo. Spojenie oboch staníc ponad trať bolo zabezpečené dreveným premostením.

Obr.01-04. Ozubnicová železnica s rozchodom 1000 mm bola dlhá 4749 metrov a jej prevýšenie bolo 454 m. Prevádzková rýchlosť vlakovej súpravy v miestach mierneho sklonu na adhéznom princípe pohybu mohla byt' 15 km/hod. a na ozubnici sústavy Riggenbach 10 km/hod. Smerom na Štrbské Pleso trvala cesta 51 minút, opačným smerom 29 minút. Súprava smela mať najviac dva vozne a rušeň, ktorý bol vždy na jej dolnej strane. Pri jazde smerom na Štrbské Pleso nemohol rušňovodič sledovať dianie na trati bezprostredne, brzdár na prvom vozni mu vpredu dával signály pomocou lanka vedeného po streche vozňa. Na pohľadniciach vlaková súprava poniže stanice Štrbské Pleso, v miestach pod oknami dnešného hotela Panoráma.

Obr.05. Premávku na trati zabezpečovali dva rušne s evidenčnými číslami 1 a 2. V roku 1896 ich pod výrobnými číslami 1012 a 1015 vyrobila lokomotívka vo Viedni - Floridsdorfe. Mali výkon 155 kW a ich hmotnosť bola 18,5 tony. Pre štrbskú zubačku vyrobila budapeštianska firma Ganz a spol. aj štyri osobné a dva nákladné vozne. Každý mal brzdársku plošinu pre obsluhu ručnej brzdy podľa návestí rušňovodiča. Osobné vozne mali otvorenú a uzavretú časť pre cestujúcich a skladali sa z piatich oddielov so samostatným vstupom z bočnej strany. Hmotnosť prázdneho vozňa, ktorý pojal 47 cestujúcich bola 5 ton. Nízkostenné nákladné vagóny vážili bez nákladu 5 tony a ich nosnosť bola 2 tony. V roku 1921 prevzali prevádzkovanie ozubnicovej železnice ČSD. V tom čase sa ukončila aj výstavba novej vozovky zo železničnej stanice Štrba na Štrbské Pleso a konkurencia automobilovej prepravy znižovala rentabilitu zubačky. To viedlo napokon 14. augusta 1932 k úplnému zastaveniu jej prevádzky a v roku 1936 aj k demontáži koľajiska. Nová ozubnicová železnica bola dokončená v roku 1970 a okrem úsekov obidvoch koncových staníc vedie vo veľkej miere aj po železničných násypoch pôvodnej trate.

Obr.06-10. Zábery ozubnicovej železnice po roku 1918.

Obr.11-14. Bývalá stanica ozubnicovej železnice Štrbské Pleso po zrušení prevádzky železnice.