Najstaršie budovy

Obr.01. Štrbské pleso s rozlohou 19,76 hektára, je druhým najväčším plesom na južnej strane Tatier. Leží v chotári obce Štrba a spolu so svojím okolím patrilo v minulosti zemianskej rodine Szentiványiovcov z Liptovského Jána. Na pohľadnici vpravo na výbežku východného brehu plesa je kúpeľný dom z roku 1885 a nad ním v lesnom poraste Jozefova turistická chata, ktorú postavil Uhorský karpatský spolok a pri otvorení 2. augusta 1875 pomenoval na počesť Jozefa Szentiványiho, ktorý daroval materiál i pozemok na jej výstavbu. Na protiľahlom brehu pod úpätím Patrie (2203 m) stojí vila Laszkáry.

Obr.02,04. Kúpeľný dom s Jozefovou turistickou chatou. Vľavo skrytá za stromami strecha vily Prónay.

Obr.03. Pohľad na východnú časť plesa a objekty z najstaršej éry osady. Na protiľahlom brehu pod úpätím Patrie (2203 m) stojí vila Laszkáry, vpravo na výbežku je kúpeľný dom s prístavbami a v lesnom poraste, nad ním Jozefova turistická chata. Vpravo v popredí drevená krytá plaváreň zriadená pri juhovýchodnom brehu plesa v roku 1885. 

Obr.05. Na severnom brehu plesa stála vila advokáta Júliusa Laszkáryho, ktorý bol synovcom Jozefa Szentiványiho. Budova vznikla v roku 1882. Pred 1. svetovou vojnou v nej zriadili turistickú nocľaháreň. Po roku 1918 slúžila začas aj ako policajná stanica, no predovšetkým ako nocľaháreň Klubu československých turistov. Pre jej osamelú a izolovanú polohu ju volali Popelka. Koncom 2. svetovej vojny tu bola koniareň Wehrmachtu. Vydrancovaná budova bola odstránená krátko po vojne.

Obr.06. Na Štrbskom Plese vzniklo niekoľko súkromných letovísk. Takým bola aj vila baróna Pavla Prónayho nad východným brehom plesa, postavená v roku 1891. Neskôr prešla do majetku štátu, ktorý v nej v roku 1914 zriadil 25 posteľovú študentskú nocľaháreň Tatra, prvú svojho druhu v týchto veľhorách. Od začiatku roku 1919 mal nocľaháreň v prenájme Ján Ossko, ktorý ju nazval Študentka. Po 2. svetovej vojne ju pomenovali Tuček podľa Štefana Tučeka (1921-1943), partizána a príslušníka československého tankového práporu v ZSSR, ktorý padol v boji o oslobodenie Kyjeva. V súčasnosti na jej mieste stojí Koliba Patria.

Obr.07. Vodnú hladinu Štrbského plesa v dĺžke 2 a pol kilometra obchádzala pohodlná, štrkom vysypaná promenáda arcikňažnej Klotildy. Prechádzka po nej poskytovala pekné scenérie hôr a rôznych častí brehov plesa. Na snímke je pohľad od severného brehu, kde stála vila Laszkáry /objekt vľavo/, smerom na juhovýchod s vilou Pavla Prónayho. Chodník, ktorý návštevníci osady využívajú dodnes, niesol v medzivojnovom období meno prezidenta Masaryka.

Obr.08. Na polostrovčeku juhozápadného brehu ako tretia budova vznikajúcej osady vyrástla v roku 1877 súkromná vila advokáta Juraja Pongrácza z Liptovského Mikuláša. 0 dva roky prešla do majetku Jozefa Szentiványiho a dostala meno „Miklóslak" (Mikulášova vila), podľa brata zakladateľa osady, statkára v obci Gemer Mikuláša Szentiványiho († 1899). Malú chátrajúcu vilu s preborenou strechou odstránili okolo roku 1920. Na mieste kde stála, sú pochovaní partizáni Ján Rašo a Štefan Morávka a nad ich hrobom stojí od roku 1953 socha partizána, dielo Ladislava Snopeka z Bratislavy. Na snímke v strede je vila Tivoli, dnes známa pod menom Marína, celkom vľavo ukrytá medzi stromami vila Mária Terézia.

Obr.09. Vľavo vila Tivoli, na polostrovčeku vila Juraja Pongrácza.

Obr.10. Západne od hotela Štrbské pleso vznikol v roku 1881 aj Turistický dom, ktorý nahradil nevyhovujúcu, na východnom brehu stojacu Jozefovu turistickú chatu z roku 1875. Prvým nájomcom hotela od 1. 6. 1879 bol Jakub Friedländer. Hotel v roku 1880, a neskôr aj Turistický dom prenajal Jozef Szentiványi Andrejovi Královi z Liptovského Mikuláša a Samuelovi Klimovi (1849-1929) z Liptovského Jána. Zakrátko sa miesto Krála stali ďalšími spolunájomníkmi turistických zariadení mladší bratia Samuela Klimu, Michal (1851-1926) a Jozef (1858-1912). Turistický dom (na obrázku) slúžil verejnosti do roku 1904 kým na jeho mieste nezačali stavať nový veľký hotel.

Obr.11. Posledným súkromným letoviskom Jozefa Szentiványiho, popri starších vilách Szentiványi (Szentiványilak) a Gemer (Gömörlak) bola Jozefova vila (Józseflak - na snímke). Dal ju postaviť v roku 1893 juhozápadne od svojich dvoch starších predchodkýň z roku 1882. Pekná vila s vežičkou, ktorá slúžila ako rozhľadňa mala 14 obytných miestností. V roku 1919 Jozefovu vilu premenovali na Jánošík. Niekdajšia vila Szentiványi (do roku 1893 ju volali aj Jozefova vila) zanikla okolo roku 1915, vila Gemer, po roku 1918 známa ako Jezerka (Jazierka) využívali ako materskú školu.

Obr.12. Z ľavej strany Jozefova vila, budova reštaurácie z roku 1892 s hotelom Štrbské pleso zo zadnej strany. Uprostred je drevená garáž na úschovu člnov.

Obr.13. Pohľad na pôvodné budovy osady pri južnom brehu plesa z polostrovčeka jeho západného brehu. Z ľavej strany vila Gemer, Jozefova vila, budova reštaurácie z roku 1892 s hotelom Štrbské pleso zo zadnej strany. V strede Turistický dom, vpravo od neho budova kaviarne a bazáru a celkom vpravo vila Augusta.

Obr.14. Jozef Szentiványi bol vzorný hospodár a už okolo roku 1860 sa postaral o umelé zarybnenie Štrbského plesa. Pre tento účel, asi 450 metrov na východ od jeho brehov, v blízkosti potoka Mlynica, zriadil v poslednej dekáde 19. storočia aj dva umelé rybníky na odchov pstruhov. Väčší, západný rybník nazvali vďační hostia na počesť zakladateľa osady Jozefovým rybníkom. Menší, Mikulášov rybník, dostal meno podľa brata majiteľa osady Mikuláša Szentiványiho, školského mecenáša v obci Gemer. Pri západnom brehu väčšieho Jozefovho jazierka stál asi do roku 1925 aj domček rybného hospodára. Dnes sa tam nachádzajú Jazierka lásky upravené v roku 2011.

Obr.15,16. Obľúbeným miestom vychádzok bol aj Ľudovítov prameň v blízkosti potoka Mlynica, pri pešom chodníku vedúcom do Vyšných Hágov súbežne nad vozovou cestou arcikňažnej Klotildy spájajúcou Štrbské Pleso so Starým Smokovcom. Vyvieral asi 1 kilometer východne od osady, na samej hranici Liptovskej a Spišskej župy. V roku 1900 pri pramení osadili lavice, starostlivo ho upravili a vyznačili kamennou pyramídou, na ktorej železná tabuľka označovala hranice oboch žúp. Po prameni, ktorý dávno upadol do zabudnutia, ako aj jeho úprave, nenájdeme dnes v teréne žiadnu stopu.

Obr.17,18. Vila Laszkáry /Popelka/ v medzivojnovom období.

Obr.19. Vila Pavla Prónayho /Študentka, Tuček/ v 30-tych rokoch min. storočia.

Obr.20,21. Povozníci, ktorí premávali medzi železničnou stanicou v Štrbe a Štrbským Plesom, pomocný personál osady a lesní robotníci, ktorí pochádzali zväčša z podtatranských dedín, využívali na oddych a občerstvenie drevený prícestný hostinec. Stál od začiatku 80. rokov 19. storočia stranou od ostatných budov v blízkosti Szentiványiho horárne pod morénou Štrbského plesa, vedľa vozovej cesty vedúcej do osady zo železničnej stanice Štrba. Poskytoval lacné nápoje a stravu ešte aj v 20. rokoch. Na mieste kde stál, sa dnes nachádza obchodný dom. Na záberoch bývalá Szentiványiho horáreň v 20-tych rokoch min. storočia.

 

Vytlačiť