Teodor Kertész

Teodor Kertész
Narodil sa v roku 1834 v Košiciach v obchodníckej rodine Karola Kertésza /pôv. Gärtner/. Jeho otec Karol bol potomok nemeckého hodinára Gärtnera z bavorského Freibergu, ktorý sa neskôr usadil v Györy.


V máji 1828 odkúpil Karol v Košiciach prosperujúci obchod s koreninami a rozličným tovarom Abraháma Gottlieba Laszgallnera (1783–1863) a zároveň bol členom Obchodného spoločenstva. Okrem praxe v obchode sa Karol zamestnal aj v sklade kameninovej továrne v Spišskej Novej Vsi, v ktorej podnikali Laszgallnerovci a bol jednateľom pobočky Milánskej poisťovacej spoločnosti (Jégkárbiztositó Társaság), ktorá sa venovala kompenzáciám škôd spôsobených ľadom.
Teodor Kertész podnikal od roku 1857 v Pešti a postupne sa vypracoval na jedného z najstarších a najdôležitejších obchodníkov s hračkami. Najprv bol zamestnaný v Oszvaldovom obchode, v roku 1861 si otvoril vlastný obchod s norimberským tovarom a hračkami na rohu námestia Gizella v centre Pešti. Nazval ho Bazár remeselníkov /Ezermester bazár/. Jeho ponuka bola pestrá: okrem dekoratívnych predmetov, cestovných potrieb a predmetov do domácnosti predával aj hračky. Otvorenie obchodu ohlásil v inzeráte v novinách, čo naznačuje, že už vtedy predvídal dôležitosť modernej komerčnej reklamy.


Obr2-a. Teodor Kertész ako mladý muž
Obr2-b. Obchod Teodora Kertésza v paláci grófa Telekiho v Pešti
Obr2-c. Obchod Teodora Kertésza
Obr2-d. Obchod Teodora Kertésza na námestí Gizella

Hračky získaval dovozom predovšetkým z nemecka, anglicka a dokonca aj z ameriky, ale pokúšal sa rozšíriť svoju ponuku aj o domáce výrobky, a preto podporoval zavedenie domácej výroby hračiek. Z tohto dôvodu získal v roku 1911 pri príležitosti 50. výročia spoločnosti medailu Národného priemyselného združenia. Prezentoval sa na výstavách hračiek, veľtrhoch a charitatívnych aukciách s novými domácimi a zahraničnými hračkami. Jeho kniha spoločenských hier, ktorá vyšla v roku 1903, výrazne prispela k rozvoju maďarskej kultúry spoločenských hier. Jeho firma bola jednou z najviac propagovaných spoločností tej doby. Publikoval sezónne tlačové inzeráty v hlavných denníkoch a týždenníkoch a počas roka ich niekoľkokrát obnovoval. Dvakrát do roka vydal a rozposlal po celom Uhorsku veľký bezplatný obrázkový katalóg, aby si jeho tovar mohli záujemci objednať poštou. V roku 1913 kúpil aj hotel v centre Budapešti.
Svoj obchod v roku 1862 preniesol do paláca grófa Telekiho. Zároveň koncom 19. storočia rozšíril ako jeden z prvých obchodníkov ponúkaný sortiment o športové potreby: tenisové rakety, golfové palice, atletické potreby, anglické futbalové lopty. Pokúsil sa aj o predaj bicyklov a zriadenie cyklistickej školy, ale bez úspechu. V roku 1892 sa presťahoval na roh Krištofovho námestia, kde otvoril nový, veľký, viacposchodový obchod. Oženil sa s vnučkou košického obchodníka Jána Demszkého, Annou (1853-1881). Jeho synovia Ferdinand (Nándor) a Ján Teodor pokračovali v otcovom podnikaní na poli obchodu, tretí syn Karol Róbert, inžinier, pôsobil ako ministerský technický radca. Teodor Kertész Zomrel 22. apríla 1921 v Budapešti. Pochovaný bol na cintoríne Kerepesi.
V roku 1929 sa spoločnosť Teodor Kertész spojila so spoločnosťou Weszely, ktorá bola známa hlavne v obchode so športovými potrebami, a zmenil sa jej názov na Kertész a Weszely. Presťahovali sa do priestorov obchodu, ktoré vlastnila spoločnosť Weszely, na Váci utca. Spolupráca nebola úspešná, a tak sa v roku 1932 pod menom János Tódor Kertész pokúsila rodina znova otvoriť obchod na Krištofovom námestí, ale nový obchod nedokázal prosperovať a v roku 1935 bol starý rodinný podnik definitívne zrušený.


Obr3-a-d. Kiosk Teodora Kertésza pri vstupe do Nového Smokovca

Teodor Kertész prevzal začiatkom 90. rokov 19. storočia od košického obchodníka Adolfa Maurera jeho predajňu v Novom Smokovci. Vo svojom kiosku, ktorý stál ako prvý objekt pri vstupe do osady od Starého Smokovca, vedľa tzv. Nového sanatória Dr. Szontagha, predával športové a turistické potreby, odevy, suveníry, turistickú literatúru, fotografie a neskôr aj pohľadnice Tatier. Ním vydaná farebná litografická pohľadnica s vyobrazením Nového Smokovca je jednou z najstarších doteraz známych tatranských pohľadníc. Bola odoslaná 19. júla 1895 z Nového Smokovca a adresátovi do Koložváru (teraz Cluj v Rumunsku) došla 21. júla. Ďalšie známe pohľadnice s vyobrazením Nového Smokovca vydané Teodorom Kertészom prešli poštou v rokoch 1896 - 1898. Tie už boli vyrobené svetlotlačou na podklade fotografií u neznámeho výrobcu. Okrem Szontaghových sanatórií bola na Kertészových pohľadniciach častým motívom jeho vlastná novosmokovecká predajňa. Do roku 1905 vydal niekoľko ďalšich sérií, čiernobielych aj kolorovaných. Niektoré z nich vyrobila svetlotlačiareň A. Salu z Berlína. V roku 1908 Teodor Kertész prevzal aj bývalú sezónnu predajňu Adolfa Maurera v Dolnom Smokovci v hoteli Orol a predajné priestory v Starom Smokovci v niekdajšej vile Adria, kde bolo od tej doby jeho hlavné tatranské sídlo. Tieto predajne v Tatrách viedol jeho syn Ján Teodor /János Tódor/.


Obr4-a. Kúpeľní hostia pred obchodom Teodora Kertésza vo vile Adria v Starom Smokovci
Obr4-b. Vila Adria s obchodom Teodora Kertésza na pohľadnici Teodora Kertésza
Obr4-c. Csákyho dom na pohľadnici Teodora Kertésza
Obr4-d. Evanjelický kostol v Novom Smokovci na pohľadnici Teodora Kertésza

Najmenej 5 ďalších sérií pohľadníc vydal od roku 1908 do roku 1922. Jednou z nich bola v roku 1912 pekná, do hneda tónovaná séria z prostredia vysokohorských chát, ktoré hĺbkotlačou vyrobil A. Sternberg z Hamburgu. V rokoch 1909 - 1911 mu vyrobila pohľadnice spoločnosť M.S.M. a v rokoch 1911 - 1917 grafický ústav Divald a Monostory z Budapešti. Po roku 1918 prevzal nepredané zásoby pohľadníc Adolfa Divalda vydané na prelome storočí a po dotlačení slovenských popisných textov ich ďalej predával. Jeho posledné vlastné pohľadnice boli vydané ešte v roku 1922 (hnedá svetlotlač), ktoré pravdepodobne vydal jeho syn Ján Teodor. Ján Teodor Kertész mal trvalé bydlisko v Budapešti a preto jeho predajne v Starom a Novom Smokovci prevzal v roku 1923 Gejza Bányász st. Napriek tomu, že predajňu so športovými potrebami a svoje hlavné sídlo mal Kertész po celé sledované obdobie v Budapešti, ako vydavateľ sa prezentoval iba tatranskými pohľadnicami


Obr5-a. Hotel Morské oko na pohľadnici Teodora Kertésza
Obr5-b. Hotel Scepusia a Kúpeľný dom na pohľadnici Teodora Kertésza
Obr5-c. Hotel Scepusia na pohľadnici Teodora Kertésza
Obr5-d. Reklama na otvorenie obchodu Teodora Kertésza z roku 1861


Obr6-a. Reklama z roku 1862
Obr6-b. Reklama z roku 1863
Obr6-c. Reklama z roku 1879
Obr6-d. Reklama z roku 1879


Obr7-a. Reklama z roku 1880
Obr7-b. Reklama z roku 1885
Obr7-c. Reklama z roku 1885
Obr7-d. Reklama z roku 1889


Obr8-a. Reklama z roku 1889
Obr8-b. Reklama z roku 1898

Pramene:
Gašpar-Blašková-Mihóková, Lexikón Košičanov II.diel. Rkp.
Gašpar Ján, História Tatranských pohľadníc 1888-1950. Košice 2000. Rkp.
Kempelen Béla: Családkönyv 1. Nemes családok, poplgárcsaládok, Budapest 1940, str.90
Pesti Hírlap 1894, roč,16., čís.205., str.13.
Tolnai Világlapja 1911, roč.11., čís.45., str.2733.
Vasárnapi Ujság 1921, roč.68., šís.9., str.108.
Tészabó Júlia-Török Róbert-Demjén Bence: „A Babatündérhéz"..., Budapest 2009, str.57-58.

Vytlačiť