Penzák

Obr.01. Sanatórium pred dokončením.

Obr.02.-05.Po ukončení medicínskych štúdií v Budapešti a po štvorročnej lekárskej praxi mimo Vysokých Tatier, prevzal v roku 1909 po svojom predčasne zosnulom otcovi vedenie novosmokovských sanatórií dr. Mikuláš Szontagh mladší. Po vzniku reprezentačných grandhotelov v Starom Smokovci, Tatranskej Lomnici a na Štrbskom Plese, sa rozhodol vybudovať konkurencieschopné veľké protituberkulózne sanatórium s čiastočnou voľnou kapacitou aj pre zdravých záujemcov. Nemal však potrebný finančný kapitál, a preto sa spojil s Petrom Hubkom (1847-1931) z Liptovského Mikuláša, majiteľom prosperujúcej garbiarne. Výstavba sanatória, podľa koncepcie nových alpských klimatických ozdravovní, sa začala 1. marca 1917. Autorom eklektického projektu s prvkami baroka bol skúsený bratislavský architekt Milan Michal Harminc.

Obr.06. Vstupná hala sanatória.

Obr.07. Interiér jedálne.

Obr.08.-10. Kvôli vojnovej núdzi i zlej povojnovej hospodárskej situácii bola budova sanatória po trojročnej stavebnej odmlke uvedená do užívania až 28. júna 1925. Aj to sa podarilo iba vďaka pristúpeniu silného investora, akým bol Všeobecný penzijný ústav v Prahe. Komfortom a medicínskym zariadením predstihla nová budova všetky dovtedajšie horské sanatória v Európe. V päťposchodovej budove so 160 izbami bolo relatívne málo - iba 220 postelí, z toho 40 pre personál. Sto postelí patrilo pacientom a 80 platiacim hosťom z najbohatších vrstiev. V architektúre sa uplatnili na juh obrátené priestranné balkóny a lehárne. Podlažia sa zdola nahor stupňovite zužovali. čo umožnilo dostatok slnka po celý deň. Budovu označili názvom Palace. Keď od akciovej spoločnosti „Palace - Sanatórium a spojené sanatóriá dr. Szontagha" tento objekt v roku 1933 odkúpil hlavný akcionár Všeobecný penzijný ústav v Prahe, prešiel názov Palace na novopostavený Szontaghov hotel - Sanatórium v starej časti osady a pre veľkú liečebňu penzijného ústavu sa zakrátko zaužíval ľudový názov „.Penzák".