Ruženina chata

     Na severnom úbočí Hrebienka, vo vzdialenosti asi 200 metrov smerom nižšie do Studenej doliny, postavil Uhorský karpatský spolok v roku 1875 turistickú Ruženinu chatu /Obr.01/ . Nazval ju podľa speváčky Ruženy Graeflovej, rodenej Györffyovej z obce Megyaszó pod južným úpätím Zemplínskych vrchov, ktorá však pochádzala zo Spiša a finančne prispela na stavbu chaty. Vzhľad chaty sa však zachoval iba na starých rytinách a vzácnych Divaldových fotografiách, ale nie na pohľadniciach. Zhorela totiž v roku 1893 a v tom čase vznikali len prvé tatranské litografické pohľadnice. Chata stála na tzv. Kancli (nem. Kanzel = kazateľňa), ktorým pôvodne nazývali veľký skalný výbežok vypínajúci sa nad ňou. Spišskosobotská lesná spoločnosť, ktorá bola vlastníčkou tunajších pozemkov, chatu v roku 1884 odkúpila od spolku za 500 zlatých a juhovýchodne poniže nej ešte v tomto roku postavila dvojpodlažný hotel Studený potok (Tarpatak szálloda, Hotel Kohlbach). Na prízemí hotela bol byt správcu a reštaurácia pre 120 hostí, na poschodí zakončenom peknou vyhliadkovou vežičkou bolo 11 hosťovských izieb. Ďalšie 4 izby boli aj v pozdĺžnom kuchynskom trakte na juhovýchodnej strane hotela. Hotel staval popradský staviteľ Fedák, podľa projektov Antona Müllera z Levoče. Na pohľadnici z roku 1913 /Obr.02./ je hotel Studený potok na unikátnom celkovom zábere zo severozápadnej strany. Hrazdená budova v popredí je kúpeľný dom so 6 vaňami v 4 kúpeľniach, ktorý v blízkosti hotela vyrástol v roku 1894.

Obr.01. Ruženina chata na  fotografii Ferencza Czéhulu z Kežmarku.

Obr.03. Po požiari Ruženinej chaty postavila spoločnosť vlastníkov lesov zo Spišskej Soboty na jej mieste vo výške 1255 m už v roku 1894 ďalší hotel, pomenovaný podľa svojej predchodkyne hotel Ružena (Rózsa szálloda, Rosa - Hotel) a v priestore medzi oboma hotelmi aj kúpeľný dom. Zoskupením týchto troch budov vznikli Studenopotocké kúpele (Tarpatakfüred, Wildbad Kohlbach), v minulosti často nesprávne nazývané Studenovodské. Obec Spišská Sobota ako majiteľka kúpeľov poverila ich riadením kúpeľnú správu, na čele ktorej bol spočiatku vážený obchodník Eduard Hensch (1826-1911) a po ňom v rokoch 1902-1918 MUDr. Arpád Schönwiesner (1852-1921).

Obr.04.  Aj hotel Ružena projektoval Anton Müller z Levoče. Prvky francúzskej renesancie sa na hoteli prejavili hlavne v kupolovitom tvare strešnej veže. Dvojposchodový hotel mal 24 elektricky osvetlených hosťovských izieb. Na prízemí bol bazár s turistickými potrebami a suvenírmi a vedľa neho kancelária správy kúpeľov. Bazár mal takmer 20 rokov až do roku 1918 prenajatý Anton Šima zo Spišskej Novej Vsi. Kúpeľná reštaurácia v protiľahlom hoteli Studený potok však postupne vystriedala viacerých nájomcov (Eduard Lux, Teodor Grosz, Viliam Matejka, vdova Žigmunda Sámsonyho a Ján Greisiger).

Obr.05. Hotel Ružena stál na stiesnenom priestore pod zrázmi Kancla, a preto chodník k Vodopádom Studenej doliny tadiaľ viedol cez oblúkový podchod popod hotel. Na stene hotela vľavo vedľa podchodu v roku 1902 inštalovali pamätnú tabuľu Jurajovi Buchholtzovi staršiemu (1643-1724) a jeho dvom synom Jurajovi a Jakubovi. Všetci boli priekopníkmi sprístupňovania Tatier a najstarší z nich v roku 1664 uskutočnil prvý známy výstup na Slavkovský štít. V roku 1918 sa majiteľkou pustnúcich kúpeľov stala Tatranská katolícka banka a jedinou jej „investíciou" bolo v roku 1920 zbúranie schátraného kúpeľného domu. Nájomcom osady sa v roku 1920 stal Žigmund Eichner, ktorý vzal do nájmu aj Kiosk na Hrebienku. Ani ďalšia zmena majiteľa, ktorým sa v roku 1922 stala pražská Legiobanka nepriniesla osade požadované investície. Nový nájomca Hugo Filla sa od roku 1924 márne snažil oživiť osadu zriadením baru a tanečnej sály. Skôr. než sa mu vrátili vynaložené peniaze, vypukol 18. februára 1927 požiar, ktorý zničil hotel Ružena, poškodil aj hotel Studený potok a zapríčinil úplný zánik bývalých Studenopotockých kúpeľov. Požiarom nebol zničený iba reštauračný trakt hotela Studený potok, no snahy o obnovenie prevádzky vyšli nazmar a v krátkom čase taktiež zanikol.

VytlačiťOdoslať e-mailom