Dr. Ladislav Magyar
Dr. Ladislav Magyar, TátraClub a dostihy v Tatranskej Lomnici.
Maďarský jazdecký spolok /Magyar Lovar-Egyesület/ založili v roku 1827 na podporu chovateľov koní a organizáciu dostihov. Snahou spolku bolo, aby sa začali chovať len kvalitné plemená koní, anglické plnokrvníky. Zakladajúcimi členmi spolku boli gróf Štefan Széchényi (1791-1860) , gróf Ľudovít Károly, gróf Jozef Hunyady a barón Mikuláš Wesselényi.
Predsedom spolku v rokoch 1891 až 1907 bol gróf Elemír Batthyány(1846-1932), syn bývalého prvého predsedu vlády Uhorska v revolučných rokoch 1848 až 1849, Ľudovíta Batthyányho(1807-1849). Valné zhromaždenie spolku konané 13. augusta 1893 v budove Národného Kasína v Budapešti rozhodlo, že sa postaví nová dostihová dráha v Tatranskej Lomnici. Pre tento región sa rozhodlo z dôvodu, že každoročne tam trávilo letné pobyty okolo osem až desať tisíc hostí z Budapešti. Miesto pre dostihovú dráhu ležalo v chotári obce Veľká Lomnica vo vzdialenosti asi 400 až 500 metrov od železničnej stanice na trati Poprad – Kežmarok. Výstavba sa podľa všetkého začala krátko po tomto rozhodnutí. Pretože už koncom októbra rýchle napredovali zemné práce na výstavbe samotnej dráhy, ktorej plány vypracoval inžinier Adolf Niedenthal. Dom pre správcu bol už pod strechou a prebiehali práce na stavbe dvoch tribún. Tribúna pre 500 miest prvej triedy bola zastrešená. V nej bola aj miestnosť pre váženie, pri nej kancelária tajomníka a šatňa. Dráhu plánovali ukončiť v nasledujúcom roku. V súvislosti s výstavbou dostihovej dráhy si vtedajšia tlač všímala aj pokračujúcu výstavbu v „Novom letovisku“, ako vtedy nazývali Tatranskú Lomnicu. Práve v tom období dokončili nový veľký hotel /Hotel Lomnica/, ktorý popisovali ako „celkom solídne postavenú“ budovu, ktorá svojou veľkosťou predčí aj Kasíno v Tatranskej Kotline. Zároveň sa v roku 1893 v Tatranskej Lomnici postavilo aj päť súkromných letohrádkov. V roku 1894, kedy sa dráha dokončila, to bola už tretia dráha v monarchii, po dráhe v Sarajeve a Gmundene, ktorá sa aj za prispenia rakúskeho Jockey-Clubu otvorila. Spolok ju postavil s výdatnou pomocou Uhorskej vlády za účelom rozvoja novopostavených letovísk a hlavne oblasti Spiša. Dokončená dráha bola v monarchii pre svoju polohu na lúke pod Tatrami s výhľadom na Lomnický štít pokladaná za jednu z najkrajších a zároveň poskytujúcich najpríjemnejšie klimatické podmienky v lete zo všetkých dostihových dráh tej doby v Európe. Samotný Maďarský jazdecký spolok poskytol na výstavbu dráhy 30.tisíc korún. Veľký podiel na jej realizácii mal aj samotný predseda spolku Elemír Batthyány. Veľký dôraz sa kládol na zabezpečenia pohodlia divákov. Pre nich boli vybudované dve tribúny. Krytá pre miesta prvej triedy a otvorená pre miesta druhej triedy. Pre jazdcov a aj pre kone sa postavil dostatočný počet ubytovacích zariadení a stajní vo Veľkej Lomnici v kaštieľoch a kúriách Sponerovcov a Berzeviczyovcov, kde boli aj stajne pre 60 koní a plocha pre drezúru a výcvik. Vybudované boli tiež priestory pre rozhodcov, šatne, hostinec a priestory pre totalizátorov /stávkové kancelárie/ a bookmakrov. Samotná dráha mala dĺžku 3200 metrov a bola v tvare elipsy. Jej jedno rameno malo dĺžku v priamom smere 1600 metrov. Na tejto dráhe sa mali organizovať hlavne preteky dvojročných koní. V tej dobe takýto parameter mala len dráha v Goodwoode v Anglicku. Samotná poloha dráhy v lokalite Veľkej Lomnice bola zvolená pre rýchlu dostupnosť v čase asi jeden a pol hodiny jednak kočmi ako aj vtedy už vybudovanou železnicou. Z vtedy už známych a hojne navštevovaných Smokovcov /Starý, Nový a Dolný/ a z Tatranských Matliarov a Tatranskej Kotliny sa do Veľkej Lomnice dalo dostať pohodlne kočmi. Z Kežmarku, Spišskej Belej, Spišskej Novej Vsi, Levoče a Prešova železnicou. Vo svojich predpokladoch návštevnosti vlastníci dostihovej trate počítali aj s hosťami až z Košíc, Miškolca a dokonca aj z Budapešti, čo už vtedajšie rýchlikové spoje vybavené reštauračnými vozňami umožňovali. Pre tých, ktorí by chceli zostať pod Tatrami niekoľko dní, boli pripravené hotely a súkromné hostince v Smokovcoch, Poprade a Veľkej. Pre prípadných záujemcov o toto ubytovanie, bola priamo v priestoroch dostihovej dráhy postavená informačná tabuľa so zoznamom vhodných voľných ubytovacích kapacít.
Obr.06. Dostihová dráha na pohľadnici Karola Divalda.
Obr.07. Strelnica na hlinené holuby
Obr.08. Vila dr. Magyara na pohľadnici Ede Feitzingera, v popredí Lipthayovo jazierko z roku 1899, vľavo evanjelický kostol z roku 1902, za dnes už zrekonštruovanou vilou stojí hotel Slovan
Obr.09. Evenjelický kostol, vila Dr. Magyara a vila grófky Eleonóry Bissingenovej. Pohľadnica Ede Feitzingera.
Obr.10. Časť cestovného poriadku Košicko-Bohumínskej železnice pre trať Poprad-Studený Potok-Tatranská Lomnica. Vyznačená zastávka dostihovej dráhy, kde počas dostihov vlak zastavoval.
Už počas výstavby dráhy sa priebežne zverejňoval program dostihov aj s termínmi jednotlivých pretekov. Oficiálne súťažné dni boli vyhlásené na 29. júla, 2. a 5. augusta 1894. Prvé dostihy na novopostavenej dráhe sa uskutočnili 29. júla 1894. Bol to Tatranský handicap na 1600 metrov dotovaný 20.tisíc korunami a prihlásených v ňom bolo 15 koní. Hlavným pretekom druhého dňa, 2. augusta bola Lomnická cena dotovaná 4.tisíc korunami. A v tretí deň, 5. augusta, bola hlavným pretekom Spišská cena v hodnote 6. tisíc korún. V dňoch medzi pretekmi sa usporiadala streľba na hlinené holuby na novopostavenej strelnici v Tatranskej Lomnici. Pre záujemcov z Budapešti bolo pripravené rýchlikové spojenie s jedálenským vozňom, kde rýchlik z Budapešti odchádzal o 7.15 a do Košíc mal príchod o 13.16. Odtiaľ sa vypravil špeciálny vlak s príchodom do Veľkej Lomnice o 15.45. Okrem toho 29. júla a 5. augusta premávali do Veľkej Lomnice a späť špeciálne vlaky z Košíc a Ružomberka. Lístky na dostihy sa predávali 2 dni pred začiatkom pretekov v: bazári Teodora Kertésza v Novom Smokovci, u pána Adolfa Maurera v Starom Smokovci, v Kežmarku u pána obchodníka E. Genersicha, vo Veľkej Lomnici u pána Adolfa Niedenthala, v Poprade-Veľkej u hostinského Jozefa Ehna. Veľkú zásluhu na tom, že sa dráha tak rýchlo a úspešne vybudovala a zároveň patrila medzi najkrajšie v monarchii mal aj dr. Ladislav /László/ Magyar (1858-1933), od roku 1889 tajomník a od roku 1895 hlavný tajomník spolku. Počas celej doby výstavby dráhy dr. Ladislav Magyar venoval mnoho času riadeniu a kontrole prebiehajúcich stavebných prác. V prípade nutnosti vykonával potrebné rozhodnutia, aby s konečnou podobou dráhy boli spokojní okrem predstavenstva spolku aj majitelia stajní a diváci. Až uverejnením týchto skutočností je dnes už známy jeden z možných dôvodov, prečo si dr. Magyar postavil v roku 1894 v Tatranskej Lomnici aj svoju súkromnú vilu. /Obr.3. vila dr. Magyara na pohľadnici Ede Feitzingera, v popredí Lipthayovo jazierko z roku 1899, vľavo evanjelický kostol z roku 1902, za dnes už zrekonštruovanou vilou stojí hotel Slovan/. Vila bola pravdepodobne dokončená až po skončení dostihovej sezóny 5. augusta 1894. Pretože oznam, zverejnený 8. júla 1894 všetkých záujemcov o dostihy v Tatranskej Lomnici oboznamoval, že po dobu od 28. júla do 5. augusta bude tajomník spolku dr. Ladislav Magyar pôsobiť v Novom Smokovci. Všetku poštu a prihlášky na dostihy ako aj požiadavky na ubytovanie jazdcov, trénerov a ustajnenie koní bolo potrebné posielať na adresu dr. Ladislav Magyar, Nový Smokovec, najneskôr do 25. júla 1894. Od roku 1894 sa v Tatranskej Lomnici konali dostihy každoročne na prelome mesiacov júl a august. Určite aspoň počas týchto dostihových dní využíval svoju vilu na pobyt aj dr. Magyar.
Obr.01. Dr. Ladislav Magyar
Obr.02. Gróf Elemír Batthyány
Obr.03. Budova Park-Klubu v Budapešti
Obr.04. Večierok usporiadaný Park-Klubom
Obr.05. František Jozef I. a arcivojvoda Jozef na návšteve Park-Klubu
Dostihy v Tatranskej Lomnici dostali v roku 1906 nový impulz. Výkvet aristokratickej spoločnosti Budapešti založil spolok s názvom Tatranský Klub /TátraClub/ za tým výlučným účelom, aby pozdvihol oblasť Tatier, „Maďarské Švajčiarsko“ – tak vtedy Tatry nazývali, medzi kúpeľné miesta najvyššej úrovne. Klub mal svojou činnosťou prelomiť značnú nevšímavosť domáceho obyvateľstva voči Uhorským letoviskám. Veď každoročne opúšťalo skoro milión ľudí hranice Uhorska za účelom rekreačných pobytov najmä v rakúskych kúpeľoch. A Klub svojou činnosťou mal aspoň časť z týchto rekreantov upriamiť na oblasť Tatier. Páni a panie z najvyššej spoločenskej triedy pod predsedaním grófa Alexandra /Sándora/ Nákó sa zhromaždili 24. marca 1906 v priestoroch Park Clubb-u na ulici Stefánia v Budapešti /dnes už objekt neexistuje, na jeho mieste stojí štadión Ferenca Puskása/. Medzi prítomnými boli grófka Károlyiová, kňažná Odescalchiová, grófka Széchényiová a grófka Apponyiová, ako prvé členky. Okrem dám boli prítomní aj gróf Gejza Andrássy, gróf Vojtech Rudolf /Béla Rezső/ Zichy, barón Elemír Aczél, barón Ferdinand Harkányi, barón Ľudovít Pirét de Bihain, barón Imrich Vay, Dr. Ladislav Magyar, Zoltán Jekelfalussy, Alexander Vojnits ml., Juraj Fáy, Dr. Emil Kosztka a Mikuláš Palkovics. Gróf Nákó vo svojom prejave zdôraznil potrebu zabezpečiť rozvoj oblasti Tatier a za týmto účelom je potrebné založiť spolok. Prítomní súhlasili s týmto návrhom a jednohlasným rozhodnutím bolo vyhlásené že: Bude založený klub s názvom Tatranský Klub /TátraClub/ so sídlom v Tatranskej Lomnici na oživenie spoločenského života oblasti Tatier a pre tento cieľ budú v Tatrách udomácnené v prvom rade rôzne športy, aby sa okrem prírodných krás tam vyskytovali aj iné pútavé zaujímavosti, ktoré zvýšia návštevnosť Tatier.
Na zhromaždení bol barónom Ferdinandom Harkányim vypracovaný návrh stanov, ktorý sa predložil na ministerstvo vnútra. Stanovy boli schválené ministrom 29. júna 1906 rozhodnutím číslo 67.329. Členkou dámskeho výboru spolku bola medzi inými aj manželka dr. Magyara, Irma.
Obr.11. Vstupenka na dostihy z 15. júla 1906 na III.miesto
Obr.12. Vstupenka na dostihy z 15. júla 1906 na tribúnu II. Miesto
Obr.13. Identifikačná známka pre voľnú vstup na dráhu pre sprievod súťažiacich koní.
Obr.14. Arcivojvodkyňa Izabella s rodinou na dostihoch v Tatranskej Lomnici v roku 1899.
Obr.15. Dostihy v Tatranskej Lomnici v roku 1899.
Dostihy plánované Maďarským jazdeckým spolkom na leto 1906 v Tatranskej Lomnici pripadli na dni 15., 19. a 22. júla. Do svojej vily prišiel dr. Ladislav Magyar už 8. júla. so svojou rodinou, manželkou Irmou a dcérou Margitou. V prvý deň dostihov, 15. júla boli naplánované 4 preteky. Cena Štrby na 2000 metrov, dotovaná 1.800 korunami, prihlásených 11 koní. Závody dvojročných koní na 1000 metrov, dotované 1.500 korunami, prihlásených 10 koní. Závod koní na predaj na 1400 metrov, dotovaný 1.200 korunami, prihlásených 12 koní. A posledný závod dňa, Cena Smokovca na 2400 metrov, dotovaná 1.800 korunami, prihlásených 17 koní. Pred posledným dňom dostihov usporiadal Tatranský Klub v sobotu popoludní 21. júla v Palácovom hoteli /Palotaszálló, dnes Grandhotel Praha/ večierok umenia pre prítomné početné honosné publikum. Na večierku, ktorý sa skvele vydaril, vystúpil okrem iných známych umelcov aj tanečný pár Johnson a Dean a zožali veľký úspech. Tento tanečný pár, černoch Johnson a kreolka Dean, ktorý vystupoval vo veľkom divadle varieté v mestskom parku Budapešti, bol známy aj vo Viedni a v Prahe. Na vystúpení v Tatranskej Lomnici ich sprevádzal aj riaditeľ varieté Adolf Friedmann, pretože už nasledujúcu sobotu, 28. júla mali vystúpenie na japonskom večeri so špeciálnym programom v Budapešti. Tajomník Tatranského Klubu, Dezider /Dezső/ Lauber (1879-1966), mal až do 12. júla 1909 svoje sídlo vo vile dr. Magyara v Tatranskej Lomnici. Potom sa sídlo presťahovalo do Palácového hotela. Kto vlastne bol dr. Ladislav Magyar?
Obr.16.-18. Momentky z dostihov v Tatranskej Lomnici dňa 15. júla 1906.
Obr.19. Umelecký je pár Johnson a Dean na pohľadnici Adolfa Divalda vydanej práve pri príležitosti vystúpenia v Tatranskej Lomnici.
Obr.20. . Gróf Batthyány a dr. Magyar na dostihoch v auguste 1905 v Budapešti/.
Obr.21. Momentky z dostihov v Tatranskej Lomnici v roku 1904.
Obr.22.-24. Strelnica na hlinené holuby v Tatranskej Lomnici v roku 1915.
Členovia rodiny Magyar podľa svojho rodového sídla používali šľachtický predikát Dömsöd /obec cca. 60 km južne od Budapešti/. Jeho otec, Ladislav Magyar starší (1822-1889), bol do roku 1883 generálny tajomník Prvej pešťskej sporiteľne. Jeho matkou bola Zuzana rodená Bolyó. V tomto manželstve sa narodilo osem detí. Štyria synovia a štyri dcéry. Ladislav Magyar mladší, v poradí tretie dieťa, sa narodil 6. februára 1858 v obci Dunavecse /20 km južne od obce Dömsöd/. V auguste roku 1883, už ako právnik a pracovník Maďarskej národnej banky, sa oženil s Irmou, dcérou Volfganga /Farkasa/ Beretvása, veľkostatkára z obce Nagy-Körös. Spoznali sa pravdepodobne v Novom Smokovci. Na zoznamoch kúpeľných hostí v mesiaci júl 1883 sa vyskytuje aj Ladislav Magyar aj Volfgang Beretvás s dcérou. Jeho dcéra Irma v doprovode svojej matky sa zúčastnila dvoch Anna bálov poriadaných v tom čase v Novom Smokovci. V manželstve sa narodili tri deti. Synovia Ladislav a Koloman, a dcéra Margita. Okrem svojho pôsobenia v Maďarskom jazdeckom spolku, bol dr. Ladislav Magyar od roku 1903 členom dozornej rady akciovej spoločnosti Uhorský hotelový a kúpeľný podnik, kde v predstavenstve bol aj Jozef Szentiványi starší. Od roku 1908 bol členom predstavenstva akciovej spoločnosti Maďarské Siemens-Schuckert elektrotechnické závody. Od roku 1928 bol viceprezidentom tejto spoločnosti. Dr. Ladislav Magyar zomrel 28. septembra 1933 v Budapešti a pochovaný je na cintoríne Kerepesi. Keď v roku 1894 na prelome mesiacov júla a augusta sídlil v Novom Smokovci, nebola to náhoda. Jeho otec, Ladislav Magyar starší, zomrel 1. mája 1889 počas dlhodobého liečebného pobytu v Novom Smokovci. Jeho dcéra Ilona Magyarová (1860-1925), mladšia sestra Dr. Ladislava Magyara, bola od októbra roku 1889 tretia manželka Dr. Mikuláša Szontagha. Ale to je už iný príbeh. O ňom niekedy nabudúce...
Pramene:
Vadász-és Versenylap 1893, roč.37., čís.70., str.633.
Vadász-és Versenylap 1894, roč.38., čís.42., str.350.; čís.44., str.1.
Vadász-és Versenylap 1906, roč.50., čís.56., str.430.
Sportvilág 1894, roč.1., čís.7., str.93.
Pesti Napló 1894, roč.45., čís.177., str.9.
Pesti Hírlap 1894, roč.16., čís.205., str.19.; čís.209., str.3.
Pesti Hírlap 1903, roč.25., čís.107., str.11.
Pesti Hírlap 1906, roč.28., čís.90., str.10
Zipser Bote 1889.maj.11., roč.27., čís.19., str.5.
Zipser Bote 1889.okt.19., roč.27., čís.42., str.3
Szepesi Lapok 1906.jul.08., príloha Tátrafürdők str.2.
Szepesi Lapok 1906.jul.22., príloha Tátrafürdők str.2.
Budapesti Hírlap 1906.jul.26., roč.26., čís.203., str.12
Magyar Compass 1880, roč.8., str.145.
Nagy Magyar Compass 1928-1929, roč.52., str.625,; 1933-1934, roč.57., str.457
Tátravidék 1883, str.99.,173.,203.,204.,212.
Kempelen Béla: Magyar nemesi almanach (Bp. 1910) str.88. Magyar(dömsödi)
