Najstaršie budovy

Obr.01. Na mieste Tatranskej Lomnice vznikla ako prvá trvale obývaná budova už v roku 1881 urbárska hájovňa obce Veľká Lomnica. Postavili ju neďaleko Chotárneho potoka pod starým zbojníckym chodníkom vedúcim úpätím Tatier. Tunajší horár bol v tom čase častým sprievodcom turistov smerujúcich do Skalnatej doliny. Vtedy severovýchodne od horárne existoval ešte aj stredoveký berzevicziovský, neskôr spónerovský majer „Maklar", ktorý zanikol začiatkom 90. rokov 19. storočia. Niekdajšia obecná horáreň obývaná ešte pred 40 rokmi, dodnes stojí v juhozápadnej časti osady na tzv. Barčovej lúke a využívajú ju Štátne lesy TANAPu ako stolársku dielňu.

Obr.02.-04. Asi 200 metrov severne nad horárňou postavila obec v roku 1888 rekreačnú Lomnickú lesnú vilu. K zrubovému domčeku už v roku 1890 pristavali hrazdenú poschodovú budovu na kamennom základe. Tak vznikol 16 izbový Turistický hotel. Jeho nájomcom bol Henrich Metzger, no 18. mája 1925 hotel vyhorel a zanikol. Zostala len staršia zrubová časť, ktorá však už neslúžila ubytovacím účelom. Na mieste bývalého Turistického hotela stojí od roku 1970 odborárska zotavovňa Urán, po roku 1990 zmenená na hotel.

Obr.05.  Jednou z prvých budov osady bolo 4 izbové letovisko grófiek Kataríny a Jolany Pejacsevichových, postavené tu v zriedkavom tirolskom štýle v roku 1895. V roku 1925 sa majitelkou vily stala Božena Bělínová (1902-1995). V roku 1931 k budove pribudoval staviteľ J. Šašinka zo severnej strany 20 izbovú poschodovú prístavbu. Vznikol tým penzión, ktorý viedol MUDr. František Bělín (1894-1975). Po znárodnení v roku 1949 sa z penziónu stala turistická ubytovňa Pokrok. Po roku 1990 bola budova vrátená synovi posledného majiteľa. Vpravo na stráni hotel Palace a pod ním vila kuriálneho sudcu Františka Fabinyiho (1854-1916) z Budapešti, terajšia vila Limba.

Obr.06. Budapeštianský hlavný župan, člen poslaneckej snemovne a právnik, barón Vojtech Lipthay (1827 - 1899), si tu už v roku 1893 aj sám postavil svoj nádherný letohrádok. Projektoval ho známy budapeštiansky architekt Alexander Fellner (1857 - 1944). Okrem pozoruhodnej architektúry sú technickou pamiatkou aj slnečné hodiny vsadené do steny budovy. Po roku 1945 objekt zoštátnili a dlhé roky slúži ako Škola v prírode Janka Jesenského.

Obr.07. 239 Asi 200 metrov juhozápadne od vily Pejacsevich vzniklo v roku 1893 letovisko barónky Agáty Orczyovej z Budapešti. Po roku 1918 objekt slúžil ako penzión, ktorého majiteľom bol Ing. Maximilián Rohleder. Po roku 1945 skonfiškovanú vilu, ktorá je jednou z najkrajších v osade, nazvali Alpinka a zriadili v nej byty hotelových zamestnancov.

Obr.08. 240 Blízko letoviska vdovy Orczyovej, smerom k hotelu Lomnica, stál pomník s bustou niekdajšieho spišského hlavného župana, smižianskeho a bystrianskeho veľkostatkára, grófa Zena Csákyho (1840-1905). Ako funkcionár Uhorského karpatského spolku sa pričinil aj o rozvoj cestovného ruchu a výstavbu hotela Palace v Tatranskej Lomnici. Projektantom žulového podstavca pomníka bol Quido Hoepfner a jeho staviteľom Henrich Hermann zo Spišskej Novej Vsi. Bronzovú bustu vyhotovil známy budapeštiansky sochár Mikuláš Ligeti (1871-1944), mramorová doska so slávnostným textom bola dielom známeho staviteľa Jozefa Kausera (1848-1919). Pomník odstránili po roku 1945, no ešte dnes sú zreteľné zbytky jeho kamenného pylónu, kúsok za novým štýlovým penziónom Vila Park.

Obr.09.09a.237 Predpokladaný intravilán osady o rozlohe 97,5 hektára bol rozdelený výnosom ministra na 96 stavebných parciel. Časť z nich bola ihneď rozpredaná bohatým budapeštianskym záujemcom. Prvých 5 súkromných letohrádkov vzniklo už v roku 1895. Boli pospájané chodníkmi uprostred parkových úprav. Tri z nich sú na záberoch z konca 19. storočia. Vľavo vila barónky Orczyovej, uprostred letovisko Vojtecha Lipthaya, vpravo grófky Pejacsevichovej. V popredí cesta Márie Terézie - dnešná Cesta slobody.

Obr.10. Vľavo letovisko barónky Orczyovej, vila Pejacsevich, v popredí vila kuriálneho sudcu z Budapešti Františka Fabinyiho (1854 - 1916) - dnes Limba.

Obr.11a. Vila budapeštianskej operetnej speváčky Júlie Kopácsy-Karczagovej (1871 - 1957).

Obr.11. 245 Najvyššie položeným letohrádkom osady bola vila riaditeľa Gerevicha. Vznikla v roku 1898 na juhozápadnej stráni odlesnenej plošiny, na ktorej o niekoľko rokov neskôr postavili Grandhotel. O tejto budove sa zachovalo veľmi málo informácií. Po roku 1918, v Maďarsku žijúci vtedajší majiteľ Zsóry dal vilu do prenájmu rodine Českého obchodníka Václava Sálusa (1879-1955). Keď si tento začiatkom 50. rokov postavil svoj vlastný penzión, začala opustená vila chátrať a do roku 1940 zanikla. Dnes ju pripomínajú už iba zriedkavé pohľadnice.

Obr.12a. V roku 1894 postavili vilu budapeštianskeho prokurátora Ladislava Magyara (dnes vila Práca v severnej časti osady).V roku 1906 vznikla vila gróky Eleonóry Bissingenovej /na obr. vpravo/. Zakrátko ju však asanovali.

Obr.12. Pohľad na vilu prokurátora Ladislava Magyara /za jazierkom/.

Obr.13. Najnižšie po ľavej strane cesty, vedúcej do Veľkej Lomnice stojí pekná drevená vila, ktorej majiteľom bol spočiatku Henrich Hermann a od začiatku 20. rokov minulého storočia pani H. Cornideszová. ktorá v nej zriadila penzión s celoročnou prevádzkou so 14 izbami pre verejnosť. V rokoch 1946-1948 tu bol zriadený Domov YMCA patriaci chlapčenskej kresťanskej charitatívnej organizácii. Neskôr ho zmenili na Školu v prírode 1. máj, ktorá tu existuje doteraz.

Obr.14.15a.15. Prvou tatranskou osadou, ktorá získala priame železničné spojenie bola Tatranská Lomnica, o čo sa výraznou mierou pričinil štát ako majiteľ osady. Projekty trate dlhej 9,2 km vyhotovil v roku 1895 staviteľ A. Niedenthal. Začínala odbočkou zo železnice Poprad- Kežmarok na novozriadenej stanici Studený Potok v blízkosti Veľkej Lomnice. Koncesia na stavbu bola udelená zásluhou ministra pôdohospodárstva gr. A. Bethlena Uhorskému kráľovskému lesnému úradu v Liptovskom Hrádku. Premávka začala 1.9.1895 a udržiavala ju Košicko-bohumínska železnica. Zabezpečovali ju spočiatku dva parné rušne radu XII.5 zapožičané zo železničnej trate Spišská Nová Ves-Levoča v čase od 15. júna do 15. septembra. Až od začiatku 20. stor. fungovala železnica celoročne. Na snímke z roku 1898 je budova železničnej stanice v Tatranskej Lomnici, v pozadí hotel Lomnica. Na výstavbe koľajového zvršku sa podieľali železiarne v Diósgyőri dodávkou koľajníc, výhybky zhotovila Schlickova továreň v Budapešti, drevené podvaly parná píla Concordia zo Smolníckej Huty a betónové priepusty Róbert Wünsch z Budapešti.

Obr.16.16a.16b. Záujemcom o kúpanie a člnkovanie slúžilo v severnej časti osady od roku 1899 umelé Lipthayovo jazierko, pomenované na počesť svojho mecéna.

Obr.17.18a.18. Na severozápadnom konci plochy vymedzenej na stavbu súkromných letovísk, poslednou bola vila známeho budapeštianskeho urológa Pavla Habererna (1855-1936), ktorá vznikla na samom začiatku 20. storočia. Po roku 1918 bola známa ako vila Reich. Po znárodnení sa ako ubytovňa Zorka stala súčasťou komplexu odborárskej zotavovne. Dnes v budove sídli Správa TANAPu a v jej tesnej blízkosti stojí v 40. rokoch postavený penzión Zora.

Obr.19. Nad cestou Márie Terézie (teraz Cesta slobody), poslednou budovou osady od severovýchodu bola hrazdená poschodová vila, ktorej majiteľom pred rokom 1900 bol krajinský poslanec a hlavný notár Novohradskej župy Arpád Beniczky z Fiľakova, po roku 1900 barón Július Schell (1861-1938) z Veľkej Idy, neskôr rodina Némethyovcov. Pred rokom 1930 vtedajší majiteľ Dr. Aladár Bugsch z Huncoviec tu zriadil ortodoxný židovský penzión s kóšer reštauráciou. Po požiari v 40. rokoch vilu nadstavali o ďalšie poschodie a pri oprave zanikla jej hrazdená výzdoba. Po roku 1945 budovu nazvali Tri Duby (podľa partizánskeho letiska pri Sliači) a zriadili v nej rodinné byty.

Obr.20.20a. V závere hlavnej kúpeľnej promenády boli postavené pre letujúcich hostí aj dva kostolíky. Oba vznikli pričinením pravidelných návštevníkov osady a ich projektantom bol Gedeon Majunke zo Spišskej Soboty. Rímskokatolícky kostolík v popredí, zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie, však za svoj vznik v roku 1900 vďačí hlavne arcikňažnej Izabele. V pozadí stojaci evanjelický kostol bol postavený v neorománskom štýle v roku 1902. Zložili sa naň veriaci oboch evanjelických konfesií, no hlavne grófky Pejacsevichové, majiteľky tunajšieho letohrádku.

Obr.21. Vila Pejacsevich v 30-tych rokoch min. storočia už s názvom Bělín.

Obr.22. Vila baróna Vojtecha Lipthaya v 50-tych rokoch min. storočia už ako Zotavovňa Stále zdravie.

Obr.23. Vľavo vila Ladislava Magyara /vila Práca/, vila grófky Zichyovej /stará Morava/, vila grófky Dessewffyovej /Morava II/. vpravo vila Haberern /Reich/.

Obr.24.25. Železničná stanica Tatranská Lomnica. Vľavo stanica THEV.

Obr.26.27. Budovy železničnej stanice v 30-tych rokoch min. storočia.

Obr.28. Staničná reštaurácia KČST na stanici Tatranská Lomnica.

Obr.29. Vila Haberern v roku 1954 ako Zotavovňa Zora.

Obr.30. Vila Henricha Hermana v 50-tyvh rokoch min. storočia ako Škola v prírode 1. máj

Obr.31.32. Kostolíky v 30-tych rokoch min. storočia.

 

VytlačiťOdoslať e-mailom