ME 1925 v ľadovom hokeji

     V roku 1925 od 8. do 11. januára sa uskutočnili ME v kanadskom /ľadovom/ hokeji.  Po veľmi ústretovej spolupráci s portálom Reprehokej.cz, menovite p. Miloslava Jenšíka a p. Ladislava Lhotu sa podarilo s veľkou istotou identifikovať niektoré osoby na snímke, v prestávke zápasu ČSR-Rakúsko.

Upravené a doplnené 06.03.2016
  1. Vilém Loss hráč ČSR
  2. Miloslav Slavík, pracovník Tatradráhy a neskorší aktívny športový funkcionár
  3. belgický rozhodca stretnutia Paul Loicq
  4. vedúci čs. výpravy p. Řezáč, uvedený do Siene slávy českého hokeja v roku 2010
  5. pravdepodobne hráč Rakúska
  6. niektorý z hráčov ČSR, nepodarilo sa identifikovať

    Majstrovstvá Európy v kanadskom hokeji, ktoré po prvýkrát organizoval „Československý Svaz Hockeyový" /ČsSH/ , sa mali hrať pôvodne v Prahe na ľadovej ploche klubu SK. Slavia Praha. Pretože už vtedy sa prejavovali vrtochy počasia, ako záložné dejisko sa pripravoval rybník Jordán v Tábore a ako posledná možnosť prírodné klzisko na Štrbskom Plese. Podrobný popis udalostí v časovej následnosti podľa novinových správ denníkov: Národní listy /NL/, Lidové noviny /LN/ a týždenníka KarpathenPost /KP/ je v nasledujúcom článku.

Udalosti z decembra 1924

Správa 12. decembra 1924 Národní listy /NL/ 
     Hokejový zväz informoval o organizácii majstrovstiev ministerstvá zahraničných vecí, obchodu, zdravotníctva a telesnej výchovy a národnej obrany. Zároveň žiadal o finačnú výpomoc. Rozpočet majstrovstiev odhadovali na 60 až 80 tis. Kč podľa toho, kde sa nakoniec budú konať. Zároveň o podporu požiadal prezidenta republiky, mestskú radu mesta Praha a mesta Tábor. 
     Zväz zároveň požiadal o prijatie funkcií čestných protektorov „Mistrovstvý Evropy v hockeyi kanadském a kongresu LIHG" ministrov: Dr. Edvarda Beneša, Ing. Ladislava Nováka a Msgn. Jana Šrámka. Ďalších významných politikov požiadal o prijatie funkcií v čestnom prezídiu. 

     Uzávierka prihlášok účastníkov majstrovstiev končila dňom 20. decembra 1924. Počítalo sa s vysokou účasťou až 9 mužstiev. Pre veľkú organizačnú náročnosť príprav zväz požiadal o pomoc významné športové pražské kluby: SK. Slavia, BZK., ČSS., LTK Praha a AFK. Union Žižkov. 13. decembra sa konala v Prahe schôdza organizačného výboru s odborom tlačovým, usporiadateľským, ubytovacím a uvítacím. 
     V Tábore prebiehali prípravy pod vedením p. Štelcera, predsedu Lawn-tenisového klubu a klubu V.K. Jordán. Štrbské Pleso ostávalo najdôležitejšou otázkou majstrovstiev. Zväz sa obával veľkej vzdialenosti a z toho vyplývajúcej neistoty vývoja počasia, hlavne priechodnosti trate elektrickej železnice pre časté snehové búrky. Preto zväz požiadal o pomoc a spoluprácu blízky ženijný oddiel armády. Ministerstvo železníc povolilo v zásade zľavu 50% cestovného pre všetkých zahraničných účastníkov majstrovstiev na československých dráhach. 17. decembra správa v NL oznamuje, že na požiadavku predsedu LIHG bol termín konania majstrovstiev preložený na 6. až 11. januára 1925 a konečná lehota pre prijímanie prihlášok stanovená do 23. decembra 1925. Anglicko oznamuje, že nepodá prihlášku a ospravedlňuje svoju neúčasť. Tatranské elektrické vicinálne dráhy oznamujú, že sa postarajú o spojenie so Štrbou /myslí sa tým Štrbské Pleso/.
      Účastníkom majstrovstiev povolili zľavu 50% cestovného. Na Štrbskom Plese viedli prípravné práce p. Voženílek, prednosta poštového úradu a známy športovec a hoteliér p. Rezek, nájomca štátneho Grand-Hotelu. Správa z 22. decembra 1924 v NL oznamuje, že do výboru ČsSH bol kooptovaný major Holub /z klubu ČSS. Praha/. Zároveň správa oznamuje, že v prípade, že sa majstrovstvá budú konať v Tábore alebo na Štrbskom Plese, požiada ČsSH pri dostatočnom počte súkromných účastníkov ministerstvo železníc o vypravenie zvláštnych vlakov. Správa z 29. decembra 1924 oznamuje, že pri príležitosti konania šampionátu bude zavedená pričinením „šéfa Radiojournalu" p. Ing. Svobodu novinka. Priebeh zápasov bude hlásený telefonom umiestneným na „soudcovském mústku u hřiště" priamo „Radiojournalu", ktorý ho ďalej rozhlási veľkým ampliónom.

Udalosti z januára 1925

     Samotným Majstrovstvám Európy predchádzal 6. januára 1925 kongres LIHG, na ktorom minister priemyslu Ing. L. Novák oznámil definitívne miesto konania šampionátu Štrbské Pleso.
Majstrovstiev sa zúčastnili mužstvá z Československa, Belgicka, Rakúska a Švajčiarska. Účasť odriekli Švédi, majstri z roku 1923 a Francúzi, majstri z roku 1924. Československo do roku 1925 získalo tri tituly. /1911 a 1914 v Berlíne ešte ako Čechy súčasť RU monarchie, 1922 v St. Moritz, /

     Ale prvá zlá správa prišla, keď výprava dorazila do stanice Štrba /08. januára štvrtok /. Zubačka nepremávala. Všetci účastníci pokračovali ďalej vlakom do Popradu. V Poprade bol síce odmäk, ale výprava obdržala zvláštny vagón a pokračovala Tatradráhou na Štrbské Pleso. Na Štrbskom Plese zase účastníkov privítal vietor o sile víchrice, ktorý čerstvým snehom napadnutým deň predtým zavial prírodné klzisko, kde sa malo hrať. Nepomohla ani výpomoc vojska, ľadová plocha sa nedala pripraviť na konanie zápasov.
     Až 09. januára sa počasie ukľudnilo a dopoludnia zasadol výkonný výbor, ktorý stanovil zostavy a zápasy na tento deň. Popoludní sa začalo hrať.
Zápasy sa hrali na dva polčasy /2 x 20 min / systémom každý s každým. V piatok popoludní 09. januára sa odohrali zápasy:

Československo – Rakúsko 3 : 0 / 1 : 0 / rozhodca Loicq /góly: Jirkovský –1, Maleček –2/
Švajčiarsko        – Belgicko 1 : 1 / 1 : 0 / rozhodca Dr. Řezáč

     Ďalšie nemilé prekvapenie prišlo v sobotu 10. januára ráno. Od druhej hodiny nočnej padal hustý sneh a na ľadovej ploche sa pod váhou snehu objavila voda. Predpoveď počasia nedávala šancu na vyjasnenie. Výkonný výbor na narýchlo zvolanom zasadnutí pokladal majstrovstvá za stratené. Situáciu zachránil major Holub, ktorý navrhol, aby sa konanie majstrovstiev presunulo do Starého Smokovca, kde je vyhovujúca prírodná ľadová plocha a znesiteľnejšie počasie. V dobovej novinovej správe v Národních listech doslova píšu vojenskou terminológiou: „Jak sme ustoupili na poslední linii" . Tak už dopoludnia sa začal presun vojakov aj s mantinelmi, ktorí mali pripraviť nové klzisko na tenisových dvorcoch v Starom Smokovci /neskorší amfiteáter, dnes parkovisko/. Keďže sa príjazd všetkých účastníkov do Smokovca opozdil, podľa Karpathen Post došli o 14.30 hodiny, zápas medzi Švajčiarskom a Rakúskom sa začal hrať až o 15.30 hodine, kde prvý polčas už dohrávali za svetla troch oblúkových lámp. Dohrať zápas za úplnej tmy sa už nedal a tak sa musel ukončiť a anulovať.

11. januára /v nedeľu/ sa počasie konečne umúdrilo a tak sa mohli dohrať zostávajúce zápasy. Dopoludnia sa hrali zápasy:

O 9. tej hodine
Rakúsko – Belgicko 2 : 0 / 1 : 0 / rozhodca Porges

O 10.30
Československo – Švajčiarsko 1 : 0 / 0 : 0 / rozhodca Loicq / gól: Koželuh /

Popoludní sa hrali zápasy:
O 14.30
Československo – Belgicko 6 : 0 / 4 : 0 / rozhodca Dietrichstein / góly: Káďa, Jirkovský –2, Maleček -2, Šroubek /

O 15.30
Rakúsko – Švajčiarsko 2 : 2 / 1 : 0 / rozhodca Loicq

Československo získalo štvrtý titul majstra Európy.

Konečná tabuľka:

  1. Československo body 6, skóre 10:0
  2. Rakúsko            body 3, skóre 4:5
  3. Švajčiarsko        body 2, skóre 3:4
  4. Belgicko             body 0, skóre 1:9

Konaním majstrovstiev Európy v kanadskom hokeji v Tatrách sa vôbec po prvýkrát predstavil tento šport na Slovensku, do tých čias sa hrával len tzv. bandy hokej, /s loptičkou/.

Organizátori majstrovstiev Európy dokázali úspešne zvládnuť priebeh šampionátu aj napriek nepredvídateľným rozmarom počasia. Článok NL doslova píše: "Žádný podnik se nemusil prodírati takovou nepřízní počasí jako toto mistrovství." Zároveň sa konštatuje, že po finančnej stránke veľmi utrpelo. Po toľkých náhradných riešeniach to ani inak nemohlo skončiť.

Zaujímavou skutočnosťou je prítomnosť Miloslava Slavíka na zápase z 9. januára na Štrbskom Plese. Žeby sa mu už v tom čase zrodila v hlave myšlienka na založenie ŠK VT?

      Nemenej zaujímavou osobou, ktorá sa významnou mierou podieľala na organizovaní majstrovstiev je „pán Reichert“ /prevzaté doslovne z článkov novín Národní listy/.  11. januára v telefonickej správe redaktor uvádza: „Kluziště zásluhou ředitele elektr. dráhy p. Reicherta bylo výborné“. 12. januára zase píše: „Podnik našel neočekavanou, ale vítanou pomoc v energickém řediteli ve St. Smokovci p. Reichertovi, jenž – získán pro věc majorem Holubem...“.  / Podnik sa myslí šampionát/ .

      Lenže „pán Reichert“ je osoba činná v tom čase v Tatrách mne neznáma. Riaditeľ elektrickej dráhy bol v tom čase /a až do roku 1947 / Ing. František Rejchrt, riaditeľ Tatranskej elektrickej vicinálnej dráhy – TEVD /ľudovo Tatradráha/.  Riaditeľ kúpeľov Starý Smokovec bol v tom čase Dezider Reichart. Koho a v akej súvislosti mal na mysli redaktor novín, čo písal tieto články?

      Asi najrelevantnejšie informácie k týmto skutočnostiam poskytuje článok z týždenníka Karpathen Post zo dňa 17. januára. Tam sa uvádza, že presun aktérov šampionátu zo Štrbského Plesa do Starého Smokovca 10. januára sa týkal až 140 osôb a realizoval sa elektrickou dráhou. Či to bola schopná zvládnuť vtedajšia TEVD normálnymi spojmi sa neuvádza. Zároveň sa neuvádza akým spôsobom sa presúvali vojaci s mantinelmi. Žeby o týchto skutočnostiach nevedel vtedajší riaditeľ TEVD Ing. Reichrt a nepomohol s ich riešením?

      V rovnakom  článku sa zase pochvalne píše, „že riaditeľstvo kúpeľov /v Starom Smokovci/ sa vo veľmi krátkom čase postaralo o celkom neočakávaných hostí, dalo im k dispozícii znamenitú ľadovú plochu, aby sa o pol štvrtej mohlo hrať“. Prírodná ľadová plocha bola pod správou kúpeľov, a keď ju dali k dispozícii majstrovstvám, aký dosah na toto rozhodnutie mal riaditeľ TEVD?

      O samotnom priebehu šampionátu sa v KP písalo takto: „O tejto športovej udalosti, ktorá mohla v dôsledku veľmi slabej účasti zaostávať za zápasmi, ktoré prebehli v predchádzajúcom týždni v Davose, môžeme napriek tomu napísať s veľkým nadšením, že hra, ktorú nám ponúkli, bola bez výnimky zaujímavá – a pre Tatry nová. Kanadskú hokejovú hru sme u nás ešte vôbec nevideli.Mužstvá z Rakúska a Švajčiarska boli mimoriadne sympatické, disciplinované a reprezentovali dobrú kategóriu! Belgicko bolo očividne  najslabšie  a dokázalo predviesť  brilantne iba ojedinelé výkony jednotlivých hráčov.  Československo, ktorého mužstvo predviedlo peknú súhru, skvelé jednotlivé výkony, žiaľ ale i sústavné  hlučné pokriky, disciplínu, ktorá sa v žiadnom prípade neočakáva od reprezentačného mužstva, sa dokázalo víťazne presadiť  voči všetkým trom protivníkom.“

Z uvedených dostupných zdrojov som čerpal:

Lidové noviny 5.01.1925 až 12.01.1925
Národní listy 7.01 1925 až 12.01.1925
Karpathen Post zo dňa 17.01.1925

Kurzívou doslovné citácie použitých prameňov.

Spracoval: OJ

 Obr.02. Záber zo zápasu Československo - Rakúsko z 9. januára 1925 na Štrbskom Plese.

Obr.03.  Miloslav Slavík ako hokejový rozhodca, počas svojho pôsobenia vo Vysokých Tatrách.

Obr.05. Prírodná ľadová plocha v Starom Smokovci nad hotelom Grand, kde sa odohrali zvyšné stretnutia majstrovstiev Európy 1925. /V súčasnosti sa na tomto mieste nachádza platené parkovisko/.

Obr.06. V lete bol na mieste klziska tenisový kurt. Že sa na ňom hral tenis aj v zime, vidieť na tejto pohľadnici.

Obr.07. Pohľad na Starý Smokovec z Kráľovského Nosu. Tenisový kurt /a v zime klzisko/ nebolo priamo nad Grandom ale nad objektom Bellevue

 

Obr.08. Obr.09. Josef Maleček, v roku 1925 reprezentant československého hokejového mužstva a najlepší strelec majstrovstiev. Na uvedených fotografiách je v období Slovenského štátu, kedy hral za Bratislavký OAP /Oddiel armádnych pretekárov/. 

Josef Maleček, uvedený do Siene slávy IIHF v roku 2003 a do Siene slávy  českého hokeja v roku 2008.

VytlačiťOdoslať e-mailom