Ladislav Jármay

Dr. Jármay László

V nedávnej minulosti odišiel spomedzi radov živých tichý starý pán. Bol to puritán zo starého sveta, skromný, nenáročný, jemnocitný a dobrý človek, ktorý by neublížil ani muche, ale každému konal iba dobro, nemal žiadnych nepriateľov a každý si ho ctil a miloval.

Dr. László Jármay sa narodil v Pešti v roku 1850, kde absolvoval aj svoje štúdiá. Väčšinu života prežil v Tatrách, v Starom Smokovci, kde našiel svoj druhý domov. V roku 1878 ho vymenovali za kúpeľného lekára Starého Smokovca. Pred ním v tejto funkcii pôsobili Dr. Alexander Lorx, Dr. Mikuláš Szontagh starší, Dr. Jozef Hudomel a Ján Haslinger. Starý Smokovec mal v tom čase už dobré meno, ale jeho liečebné zariadenia boli ešte dosť jednoduché. V hoteli Morské oko /Tengerszem/ bol umiestnený ústav studenej vodoliečby pre pánov, ktorý bol prvý svojho času vtedajšom Uhorsku, k tomu sa neskôr pridružil ženský ústav studenej vodoliečby, ktorý bol v hoteli Bezstarostnosť /Gondüzö/, kým sa nedokončil nový moderný kúpeľný dom. V týchto podmienkach začal Dr. Jármay svoju činnosť kúpeľného lekára v Starom Smokovci. Kúry vykonával na spôsob kúpeľov Jeseník /Gräfenberg/ s prísnou diétou. Stôl „hydropathov" v jedálni bol v tom čase veľmi chýrny. Dr. Jármay bol živým svedkom rozvoja Starého Smokovca od posledných desaťročí minulého storočia až po dnešok.
Vstával zavčasu a nikdy nezabudol ráno zabávať hostí najnovšími správami. Všetko ho zaujímalo a ku každému bol prívetivý a milý. Vedel skvele zaobchádzať s ľuďmi, bol v dobrom aj zlom vždy dobrým priateľom a poradcom. V krátkej letnej sezóne bol vodcom spoločnosti, usporadúval tanečné zábavy, viedol spoločné výlety, zaviedol večerné tomboly, ktorých organizovanie bolo jeho osobným privilégiom. Mal rád najmä deti a aj pre nich urobil veľa, taktiež mal veľký vplyv aj na rozvoj tatranského cestovného ruchu. Celý svoj život pracoval pre Tatry a pre milovaný Starý Smokovec ako typický kúpeľný lekár minulého storočia.
Takéto vynikajúce zásluhy získal aj v oblasti turistiky. Bol vášnivým turistom, dokonca vzhľadom na svoj vek aj veľmi dobrým horolezcom, hoci nevykonával nové túry, ale bol na všetkých tatranských štítoch, ktoré sa v tých časoch dali zdolať. Keďže bol skromnej povahy, o svojich výletoch nerád rozprával, teda ak ho chceme chváliť ako turistu, sme nútení opierať sa o tých zopár zápiskov, ktoré pochádzajú čiastočne od neho, čiastočne od iných.
Zdolanie náročnejších štítov: v roku 1885 Prostredný hot, keď smerom na juhozápad ako druhý zostúpil do Veľkej Studenej doliny. V roku 1888 bol na Východnej Vysokej, kde ho veľmi zaujala úchvatná panoráma, a preto sa o nej zmienil vo viacerých opisoch a odporúčal túry na tento štít. Východná Vysoká dovtedy videla na svojom štíte len 8 až 10 turistov, po opisoch Jármayho sa začal ľud hýbať a onedlho sa tento štít stal jedným z najnavštevovanejších tatranských štítov (Zipser Bote 1893, č. 37, Turisták Lapja 1905). V roku 1891 zo Starého Smokovca za jeden deň vyliezol na Kežmarský štít, čo vzbudilo vtedy veľký záujem (Zipser Bote 1891, č. 25 a 38) a tiež na Končistú, ktorého najvyšší vrchol nazval Lorencova skala-Nákova /Lorenz-kő/, po dávnejšom horolezcovi, ktorý ho zdolal. Tento názov sa však neujal, namiesto neho sa nazýva Jármayho stôl /Jármay-asztal/, hlásajúc tak jeho turistické schopnosti. V roku 1892 zdolal aj vtedajší najnáročnejší tatranský štít Pyšný stít /Fecsketorony/ (vtedy známy ako Északi Mellékorom – Severný vedľajší vrch), o čom napísal veľmi podrobnú štúdiu, zverejnenú v časopisoch Zipser Bote 1892, č. 41 a Turisták Lapja 1892 str.329-333. Neskôr liezol radšej po známejších a ľahších štítoch, často vo väčšej spoločnosti. Jeho opisy túr sú veľmi dôkladné a slúžia ako veľmi cenné zdroje. Ak aj rád viedol výlety pre skupiny, najradšej predsa len chodieval po horách sám. Aj vo vyššom veku podnikal pravidelne vysokohorské túry a v roku 1930, keď bol naposledy v milovanom Starom Smokovci, sa sťažoval, že už nedokáže vyjsť na Poľský hrebeň, iba k Sliezskemu domu. Ako dávny člen Karpatského spolku, člen ústredného výboru a vodcovskej komisie sa živo zúčastnil každého okamihu tatranského turistického života, dozor nad horskými vodcami bol vložený do jeho rúk na viaceré roky. Bol oduševneným vodcom záchranárov, ktorí ešte vtedy neboli takí organizovaní ako teraz. Viedol mnohé záchranné expedície a nejedného turistu vymanil z nebezpečnej situácie.
Staral sa aj o zachovanie turistických chodníkov a prechádzkových trás. On vybudoval cestu vedúcu zo Starého Smokovca k Veži /Toronyhegy/ a na Christlovú /Christa-rét/, ktorá s neskoršou Wágnerovou cestou vytvorila pekný prechádzkový okruh k vodopádom. Neskôr na vlastné náklady vybudoval cestu spájajúcu Hrebienok a Chatu Kamzík, ktorá je teraz známa ako Jármayho cesta a ktorá nepochybne patrí medzi najužitočnejšie tatranské cestné stavby. Ponúka príležitosť nielen pre okružnú prechádzku k vodopádom, ale aj návštevníkom Studených dolín podstatne skráti cestu.
Jeho obľúbeným nápadom bolo umiestniť na prechádzkových a turistických trasách lavičky, čo aj vykonal. Ak sa lavičky opotrebovali, neúnavne pracoval dovtedy, kým sa na ich miesto nedostali nové. Ani v posledných rokoch svojho tatranského pobytu nezabudol na svoje obľúbené lavičky, ktoré poskytli odpočinok toľkým turistom a výletníkom.
Bol oduševneným propagátorom krásy Tatier. Keď prišiel domov z nejakého výletu, každému porozprával, čo pekné videl. V peknom počasí nedokázal nečinne hľadieť na hory, ale si vzal plecniak a náhlil sa hore. Aj vo vyššom veku dokázal ísť do kopca veľmi rýchlym tempom, takže je pochopiteľné, že často išiel na cesty sám. Ako turista, išiel na výlety nielen do Tatier, ale aj do Álp a počas cesty okolo sveta vystúpil na Ceylóne na Šrí Páda a v Japonsku na Fudžisan.
Z príležitosti 25-ročného jubilea pôsobenia v pozícii kúpeľného lekára mu Spišská župa udelila titul hlavného župného lekára. Karpathenverein, ktorého členom bol takmer od založenia, ho z príležitosti 50-ročného členstva zvolil za čestného člena. Generácia horolezcov, ktorá prišla za ním, si v ňom uctieva priekopníka tatranského turizmu minulého storočia.
Jeho pamiatka žije aj naďalej v tých, ktorí ho poznali.

Takto si na zosnulého Dr. Ladislava Jármaya zaspomínal Dr. Dezider Reichart (1871-1933) v časopise Turistik, Alpinismus, Wintersport v roku 1932.


Obr2-a. Dr. Ladislav Jármay
Obr2-b. Vojtech /Béla/ Jármay
Obr3-c. Gusztáv Jármay
Obr3-d. Rodina Gusztáva Jármaya a Kataríny Fischerovej

Ale kto vlastne bol Lacibáči /Laci bácsi/, ako ho familiárne oslovovali návštevníci a kúpeľní hostia Starého Smokovca, keď sa ešte za svojho života stal uznávanou autoritou a skoro legendou?
Pochádzal zo starej lekárnickej rodiny. Jeho otec Gusztáv, sa narodil 9. februára 1816 v Košiciach. Rodina bola veľmi chudobná a ešte k tomu malý Gusztáv čoskoro osirel. Podporovali ho bohatší príbuzní. Do roku 1841 používala jeho rodina priezvisko Ochs. Farmácii sa priúčal najprv v Nyíregyháze v lekárni Daniela Koblitza, kde strávil štyri roky, najprv ako stážista a potom asistent. V rokoch 1835 až 37 pôsobil v niekoľkých maďarských lekárňach a potom sa prihlásil na univerzitu v Pešti. Po ukončení štúdií pracoval v laboratóriu Dr. Daniela Wágnera. V roku 1845 Gusztáv Jármay kúpil v Pešti lekáreň „U Zlatého leva". Bol členom Farmaceutickej rady Budapešti a ku koncu života čestným prezidentom Uhorskej asociácie farmaceutov. Zomrel 7. augusta 1896 v Budapešti. Jeho prvou manželkou bola Katarína Fischerová /Katalin Fischer/. V manželstve sa narodilo päť detí, všetko chlapci. Najstarší, Július Jármay (1846-1915) pokračoval v otcovom povolaní ako lekárnik. Ladislav (1850-1932), presný dátum narodenia nie je známy, vyštudoval medicínu. Mladší Eugen /Jenő/ (1851-1919) bol inžinierom, hlavným technickým radcom. Vojtech /Béla/ (1854-1912), bol tiež inžinierom, vedúcim obchodného oddelenia štátnych železníc v Kluži-Napoca. Najmladší bol Gustáv ml (1856-? ). Ich matka Katarína zomrela 3. júna 1859. Ich otec sa po druhýkrát sa oženil s Paulínou Žofčákovou /Paulina Zoffcsák/. Ladislav po ukončení štúdia medicíny v roku 1873 pracoval ako lekár v Budapešti.
Oznam o tom, že Dr. Ladislav Jármay sa sal kúpeľným lekárom v Starom Smokovci bol publikovaný 7. apríla 1878 v časopise Orvosi Hetilap. V článku sa zároveň predpovedala skvelá budúcnosť kúpeľov. V roku 1877 sa postavila nová obytná vila (ADRIA)*. A pre nastávajúcu kúpeľnú sezónu roka 1878 už bol pripravený aj kúpeľný dom, poskytujúci horúce a kosodrevinové kúpele. Jeho povestné tomboly začal Dr. Jármay organizovať už od roku 1878. Vtedy tiež vstúpil medzi členov Uhorského karpatského spolku.


Obr3-a. Starý Smokovec v roku 1878. Zľava: vila Petöfi, Adria, za ňou kaviareň, kde sa 10. augusta 1873 konalo ustanovujúce zhromaždenie UKS, ďalej vpravo hotel Poľovnícky roh, Švajčiarky dom, pred ním kaplnka, Flóra, za ňou Obydlie víly, pod Flórou vila Priessnitz-studená vodoliečba z roku 1839, celkom vpravo reštaurácia, nad ňou strecha hotela Bezstarostnosť
Obr3-b. Kúpeľná promenáda v Starom Smokovci. Zľava: Švajčiarska dom, hotel Poľovnícky roh, hotel Morské oko so studenou vodoliečbou, celkom vpravo Obydlie víly.
Obr3-c. Zľava: hotel Poľovnícky roh, hotel Morské oko, Švajčiarsky dom, Obydlie víly, hotel Bezstarostnosť so studenou vodoliečbou pre dámy.
Obr3-d. Hotel Morské oko, čiastočne je vidieť vľavo za ním prístavbu studenej vodoliečby

Pravidelne organizoval počas kúpeľnej sezóny známe tanečné zábavy. V lete roku 1880, 25. júla okrem Dr. Jármaya bol organizátorom tzv. Anna bálu aj riaditeľ kúpeľov József Pekár. Kúpeľní hostia na tejto zábave pochádzali skoro zo všetkých kútov vtedajšieho Uhorska, z Budapešti, Debrecína, Nyíregyházi, Sátoraljaújhely, Košíc, Kežmarku, a Spišskej Novej Vsi. Rovnakú tanečnú zábavu organizovala v rovnakom čase v Novom Smokovci manželka Dr. Mikuláša Szontagha, Ilona rodená Gillmingová (1859-1885), spolu so svojimi sestrami Irmou a Hermínou. V júli 1883 nastupuje do Starého Smokovca nový riaditeľ kúpeľov, Viliam Rainer. V roku 1884 Dr. Ladislav Jármay vstupuje do radov členov Spišského spolku lekárov a lekárnikov. Ako kúpeľný lekár v Starom Smokovci zohral kľúčovú úlohu pri rozvoji tohto kúpeľného miesta a svojou lekárskou prácou šíril jeho dobrú povesť a význam.
Dr. Jármay nechýbal na žiadnej významnejšej udalosti v Starom Smokovci. Veľmi pekný obrad sa konal 14. júla 1885. Predpoludním jeho milosť Pavol /Pál/ Oltványi (1823-1909), segedínsky prepošt, stály hosť týchto kúpeľov, vysvätil krásne obrazy patrónov tunajšej kaplnky - apoštolov sv. Petra a sv. Pavla, ktoré boli získané za milodary kúpeľných hostí. Pavol Oltványi patril k najvernejším návštevníkom Starého Smokovca, ktorý začal s jeho každoročnými návštevami od roku 1873. Od roku 1875 bol členom Uhorského karpatského spolku. Bol duchovným vodcom kúpeľnej spoločnosti, každú nedeľu slúžil omšu, učil vieru a neúnavne sa venoval charite. V roku 1882, južne od osady, 500 krokov od kancelárie riaditeľstva kúpeľov (vtedy vo vile ADRIA)*, povyše Mariássyho lúky, objavil malý prameň krištáľovo čistej vody o teplote 6 °C. V popoludňajších hodinách 14. júla 1885, za prítomnosti všetkých kúpeľných hostí a dvoch synov arcivojvodu Jozefa, bol na mieste prameňa slávnostne odhalený pamätník, žulový obelisk, ktorý dal v Segedíne vyrobiť Pavol Otlványi. Na zhromaždení prehovoril Dr. Ladislav Jármay, kde okrem iného vyzdvihol zásluhy Pavla Oltványiho pri objavení a zveľadení prameňa, ktorý bol v tento deň aj po ňom pomenovaný.


Obr4-a. Prepošt Pavol Oltványi
Obr4-b. Obelisk pri prameni,ktorý objavil a dal zveľadiť Pavol Oltványi
Obr4-c. Výrez z mapy z roku 1909, Dr.Posewitz Tivadar
Obr4-d. Výrez z mapy okolo roku 1886, Singer és Wolfner

Tu si dovolím trochu odbočiť od témy. Oltványiho prameň sa doteraz stále umiestňoval do lokality Piatich prameňov, na úbočí Slavkovského štítu, nad Starým Smokovcom. Uvádzam preto v krátkosti, čo o ňom píše Mikuláš Szontagh vo svojom sprievodcovi Tátrakalauz... z roku 1896, str.109. a Tátraführer... z roku 1896, str.119.
Mariássyho lúka. Na juh od Starého Smokovca sa okolo Vily Petőfi (pôvodný Divaldov dom)* po kľukatom chodníku dostávame do hustého lesa, ktorý sa hadí sprava doľava okolo brehu horského potoka. Na pravom brehu nájdete Oltványiho prameň s Madonou a blízko neho kryté odpočívadlo. V koryte potoka vidíme Zázračný strom /Csodafa/, spadnutú živú borovicu, z ktorej bočných konárov vyrastali košaté koruny. O niečo nižšie je prameň Xantus s nepríjemne chutiacou vodou a oproti nemu je Máriássyho lúka, ktorá bola v dávnych časoch miestom plesov, zábav, hier a piknikov smokoveckých hostí. Odtiaľto je juhovýchodným smerom lavička Paula postavená na pamiatku vdovy Pauly Szillassyovej a lavička Misantrop. Starosmokovecká nemocnica sa nachádza na malej čistinke v jej blízkosti.


Obr5-a. Výrez z mapy z roku 1877, Heksch, vydané 1881
Obr5-b. Starý Smokovec okolo roku 1900. Zľava: poštový a telegrafný úrad, starý kúpeľný dom, hotel Hungária, reštaurácia, vila Hygiea
Obr5-c. Výrez z mapy z roku 1877, Heksch, vydané 1881
Obr5-d. Výrez z mapy z roku 1887. Adolf Maurer

Dr. Ladislav Jármay bol evanjelik. Nie je preto prekvapením, že pomáhal kolegovi, Dr. Mikulášovi Szontaghovi pri výstavbe kostola. V roku 1881 sa Dr. Mikuláš Szontagh, majiteľ kúpeľov Nový Smokovec, rozhodol postaviť v novovzniknutej osade evanjelický kostol. Jeho výstavbu financoval len s poskytnutých darov kúpeľných hostí, obcí a evanjelických zborov. So samotnou výstavbou začal v nasledujúcom roku. Stavba prebiehala podľa možností danými objemom finančných prostriedkov na ňu vyzbieraných. Kostolík bol zastrešený v novembri 1884, pričom priame náklady na výstavbu prekročili finančné prostriedky dovtedy vyzbierané. Preto sa 15. augusta 1885 konala v Novom Smokovci schôdza výboru, ktorý zabezpečoval finančné prostriedky na jeho výstavbu. Prítomní boli: Dr. Sándor Lumniczer, univerzitný profesor; Domokos Szász, evanjelický biskup z Transylvánie; Dr. Gejza Antal, univerzitný profesor; Jozef Kármán, evanjelický farár; Dr. Abrahám Szontagh, zdravotný radca; Dr. Ladislav Jámray, kúpeľný lekár v St. Smokovci, Dr. Mikuláš Szontagh, majiteľ kúpeľov Nový Smokovec. Na schôdzi sa dohodol ďalší postup pre získanie potrebných finančných prostriedkov na dostavbu kostola. V najhoršom prípade bol Dr. Mikuláš Szontagh rozhodnutý čerpať pôžičku. Dr. Ladislav Jármay bol zapisovateľom, ktorý vyhotovil protokol z tejto schôdze. Jednou z najaktívnejších osôb, angažujúcich sa v organizovaní zbierok ako aj v poskytnutí finančných darov bola barónka Rozália Graefl Györffy (1838-1911). Kostol sa dokončil v roku 1886 a vysvätený bol 24. júla 1887.
Ako predstaviteľ kúpeľov Starý Smokovec Dr.. Ladislav Jármay osobne vítal všetky významnejšie návštevy, ktoré Starý Smokovec navštívili. Večer, o šiestej hodine 16. júla 1886 pricestovala do Starého Smokovca srbská kráľovná Natália, pod pseudonymom grófka Natália Takova. Okrem početného sprievodu kráľovnú sprevádzal následník trónu gróf Alexander Takov (tiež pod pseudonymom)*. Riaditeľstvo kúpeľov pripravilo pre vzácnych hostí slávobránu pred vilou Adria. Od slávobrány až k hotelu Scepusia, kde boli hostia ubytovaný, vytvorili kúpeľní hostia špalier. Pred samotnou Scepusiou privítala kráľovský sprievod kapela Rudiho Rácza srbskou hymnou. V mene kúpeľov hostí privítal segedínsky prepošt Pavol Oltványi, kúpeľný lekár Dr. Ladislav Jármay a riaditeľ kúpeľov Nándor Tettey.
Ako člen Spišského spolku lekárov a lekárnikov sa zúčastňoval na všetkých podujatiach, ktoré spolok organizoval alebo sa zúčastňoval. Putovné stretnutie lekárov a prírodovedcov v Temešvári sa konalo 25. augusta 1886. Za spišskú župu sa ho zúčastnili hlavný župan gróf Albín Csáky, spišský arcibiskup Juraj Császka, Jozef Dodor, Aurel Scherfel a Mikluláš Szontagh. Za tajomníkov boli zvolení Samuel Roth, Dr. Samuel Papp a Dr. Ladislav Jármay.
Počas doby svojho pôsobenia v Starom Smokovci mal možnosť stretnúť aj srbského kráľa a podieľať sa na jeho pohostení. Slávnostnú recepciu v posledný deň pobytu srbského kráľa Milana Obrenoviča v Uhorsku (9. augusta bol na Štrbskom Plese)* 21. augusta 1887, v sobotu, usporiadala grófka Forgácsová, ktorá bola veľmi často a s obľubou ubytovaná vo vile Lastovička /Fecske/ v Dolnom Smokovci. Kráľ Milan Obrenovič aj s doprovodom bol ubytovaný vo vile Orol /Sas/. Recepcia sa konala o siedmej hodine večer v samostatnej miestnosti jedálne v Novom Smokovci. Na recepcii sa zúčastnilo štyridsaťtri urodzených dám a pánov. Okrem už spomenutej grófky Forgácsovej boli prítomní aj gróf Viliam Migazzi so svojimi dvoma dcérami, Dr. Mikuláš Szontagh a Dr. Ladislav Jármay.


Obr6-a. Srbský kráľ Milan Obrenovič so synom na Štrbskom Plese
Obr6-b. Odhalenie busty Eduardovi Zsedényimu /archív ŠL TANAP/

Koncom letnej sezóny, 28. augusta 1887 sa konalo slávnostné odhalenie mramorovej busty Eduardovi Zsedényimu (1804-1879), výnimočnému mužovi Spiša a celého Uhorska, ktorý viac ako štyridsať sezón bol pravidelným kúpeľným hosťom Smokovca. Busta bola darom jej Výsosti arcivojvodkyne Klotildy a jej autorom bol známy sochár Juraj (György) Zala (1858-1937). Slávnosti prialo krásne počasie. Samotný akt sa začal ráno o 9-tej slávnostnou bohoslužbou v protestantskom kostole, ktorú celebrovali v maďarskom jazyku evanjelický farár a prodekan Samuel Štefan (István) Justh z obce Stráže a evanjelický farár Ján Schőnviszner z Veľkého Slavkova. Pred oltárom zaujali svoje miesta Dr. Alexander (Sándor) Lumnitzer, Dr. Abrahám Szontágh, Dr. Tomáš Vécsey z Budapešti, vlastník Štrbského Plesa Jozef Szentiványi, Dr. Mikuláš Szontagh, Ľudovít Tisza, gróf Vilam Migazzy, Teodor Salamon a mnohí ďalší. Farár Schőnviszner v starostlivo vypracovanom prejave vymenoval zásluhy Zsedényiho pre vlasť, cirkev a spoločnosť. Po bohoslužbe nasledovalo slávnostné odhalenie busty na priestranstve pred pavilónom (Zsedényiho pavilón, postavený v roku 1882 Gedeonom Majunkem podľa jeho vlastných plánov, asanovaný v roku 2014 pred výstavbou apartmánového domu)*, v blízkosti vily arcivojvodu. Kúpeľný lekár Dr. Ladislav Jármay vo svojej vydarenej reči charakterizoval Zsedényiho ako človeka a porozprával okolnosti vzniku busty. Na konci jeho prejavu bola busta odhalená. Dr. Mikuláš Szontagh v mene pamiatkového výboru odovzdal sochu pod dozor a ochranu kúpeľného riaditeľstva v Starom Smokovci, v mene ktorého mal krátky prejav Ferdinand Tettey a týmto sa slávnosť ukončila. Slávnosti sa zúčastnili v hojnom počte aj kúpeľní hostia
Ako kúpeľný lekár pôsobil Dr. Ladislav Jármay v Starom Smokovci len počas letných sezón. Na zimu sa sťahoval do Budapešti, kde býval na adrese Papnövelde utcza č.2. Medzi rokmi 1888 až 1889 si Dr. Ladislav Jármay postavil svoju súkromnú vilu. Vtedy sa zároveň postavila vila Kiss Scepusia a vila Mikuláša Rösera. Do svojej vily sa Dr. Jármay natrvalo presťahoval z Budapešti koncom roka 1890. Od roku 1888 až do roku 1894 v zimnej sezóne pôsobil ako kúpeľný lekár v Merane. Zo začiatku ordinoval vo vile Meranerhof, neskôr vo vile Moser.


Obr7-a. Starý Smokovec po roku 1904. Zľava: vila Dezidera Szilágyiho, vila Dr. Ladislava Jármaya, Grandhotel, vila Ilona
Obr7-b. Starý Smokovec po roku 1918. Zľava: vila Alica, vila Dr. Ladislava Jármaya, Grandhotel, celkom vpravo časť hotela Morské oko
Obr7-c. Výrez z mapy z roku 1909, Dr.Posewitz Tivadar

Veľké zásluhy mal Dr. Jármay pri organizovaní vodcovstva a záchrannej služby vo Vysokých Tatrách. Prednášal vodcom o poskytnutí prvej pomoci v prípade nehôd, dohliadal na ich výstroj a vybavenie záchranným materiálom v chatách a útulkoch, zúčastňoval sa praktického výcviku vodcov. Zvyčajne sa sám ponáhľal na miesto nehody v čele záchranného tímu a nezastavil sa, kým neposkytol pomoc alebo nezachránil postihnutého. Ešte ako 71-ročný viedol záchranný tím k Piatim Spišským plesám.
V júli 1888 sa zdržiaval niekoľko dní v Starom Smokovci u svojej tety 22-ročný právnik z Krakova Adalbert Brandis. Vystúpil s neznámym vodcom na Lomnický štít. Pravdepodobne išlo o jedného so starších vodcov, pretože Brandisovi vadilo jeho pomalé tempo. Na nasledujúcu túru na Gerlachopvský štít si najal mladého vodcu, Jána Máhlera, ktorý však dovtedy bol na Gerlachu iba raz. V utorok 17. júla popoludní vyrazili na túru. Nocovali v Hunfalvyho chate. V stredu ráno 18. júla pokračovali vo výstupe na Gerlach. Keď dosiahli vrchol, zastihla ich však nepriazeň počasia, vietor a silné krupobitie. Viditeľnosť sa znížila na pár krokov. Snažili sa prečkať nepriazeň počasia na vrchole, ale keď neustávalo, rozhodli sa pre zostup. Pri zostupe zablúdili, narazili na zasnežený svah, na ňom sa pošmykli a spadli do žľabu (Krčmárov žľab)*. Ján Máhler pád neprežil, Adalbert Brandis s ťažkým zranením stratil asi na hodinu vedomie. Keď sa prebral, asi okolo 16-tej hodiny, začal volať o pomoc. Jeho volanie počuli turisti na Poľskom hrebeni. Jeden z nich utekal do Hunfalvyho chaty. Tam prítomný právnik Gejza Makfalvy ho poslal pre pomoc do Starého Smokovca. Zo Smokovca vyrazili k postihnutým na koňoch Dr. Ladislav Jármay, kúpeľný lekár, Dr. Szénássy a 12 vodcov. Ťažko zraneného Brandisa zniesli najprv do Hunfalvyho chaty, tam mu poskytol nevyhnutnú pomoc Dr. Jármay, obviazal a fixoval zlomenú nohu, a po štvrťhodinke oddychu pokračovali s transportom do Smokovca, kde došli o tretej hodine ráno. O zraneného sa v Smokovci príkladne staral Dr. Jármay. Bezvládne telo Máhlera zniesli 19. júla do Veľkého Slavkova.
Rodina arcivojvodu Jozefa (1833-1905) po vybudovaní svojho letohrádku v Starom Smokovci v roku 1886 bola častým návštevníkom kúpeľov. V roku 1889 navštívila arcivojvodkyňa Klotilda (1846-1927) s rodinou Starý Smokovec 24. augusta. Sprevádzali ju jej deti, arcivojvodkyne Mária Dorotea, Margaréta, Alžbeta a Klotilda, arcivojvodovia Jozef August a Ladislav. Pri vstupe do letohrádku ich privítal kúpeľný lekár Dr. Ladislav Jármay a riaditeľ kúpeľov Gyula Gabos. Arcivojvodkyňu Klotildu sprevádzala aj jej vtedajšia dvorná dáma grófka Irma Sztárayová (1863-1940). Dvornou dámou kráľovnej Alžbety, nazývanej Sisi, bola Irma Sztárayová od roku 1895.
Spolu so Samuelom Weberom zatupoval Dr. Ladislav Jármay predsedníctvo Uhorského Karpatského spolku na turíčnu nedeľu 2. júna pri slávnostnom otvorení Sliezskeho domu vo Velickej doline. Chatu postavila Sliezska sekcia UKS. Slávnostného otvorenia sa zúčastnilo 100 jej členov, ktorých viedol predseda sekcie Teodor Doelecke. Po skončení slávnostného aktu sa celá spoločnosť zišla o 5. hodine popoludní v hoteli Westerheim v Tatranskej Polianke na slávnostnej večeri. V mene UKS mal prejav Samuel Weber a prípitok predniesol Dr. Ladislav Jármay. Celého aktu sa zúčastnil aj Ľudovít Petrik ako zástupca Maďarského turistického spolku.
Od 16. apríla 1899 prebiehal v Budapešti IX. Balneologický kongres. Z významných osôb spojených s tatranským regiónom sa okrem Dr. Ladislava Jármaya kongresu zúčastnili aj Dr. Samuel Papp, Dr. Arpád Bókay, Dr. Štefan Boleman, Dr. Mikuláš Szontagh, Dr. Štefan Kelen a Dr. Aurél Münnich. Dr. Mikuláš Szontagh bol členom hospodárskeho výboru predstavenstva. Kongresu sa zúčastnil už so značne podlomených zdravím (carcinoma ventriculi-nádorové ochorenie tráviaceho ústrojenstva)*, pretože vedeckú prednášku pripravenú Mikulášom Szontaghom na kongrese prečítal Dr. Štefan /István/ Kelen (1868-1925), v tom čase spolupracovník Mikuláša Szontagha. (Po jeho smrti odišiel do Karlových Varov)*. Názov prednášky bol: „Basedowova choroba a jej úspešné liečenie v Novom Smokovci na základe 82 prípadov". Prednáška bola prijatá s veľkým uznaním.
V decembri 1902 je Dr. Ladislav Jármay v Káhire, kde sa konal Prvý medzinárodný kongres lekárov. Dr. Jármay bol súčasťou kolektívu 160-tich lekárov z celej Európy.


Obr8-a. Slávnosť odhalenia Szilágyiho pamätníka na Hrebienku.
Obr8-b. Odhalenia sa zúčastnili významné osobnosti.
Obr8-c. Dr. Ladislav Jármay druhý zprava.
Obr8-d. Szilágyiho pamätník.

Začiatkom 20-teho storočia, v roku 1904, sa v Starom Smokovci udialo niekoľko významných udalostí. V júni otvorili Grand Hotel, prvý hotel európskej úrovne v Tatrách. Súbežne s informáciou o plánovanom otvorení Grandhotela, sa v najčítanejšom uhorskom týždenníku, Vasárnapi Ujság, inzerovalo aj začatie prevádzky nového, netradičného dopravného prostriedku, „elektrickej vozovej dopravy". Od 8. júna začala skúšobná prevádzka a 4. augusta oficiálne začal premávať Omnibus na trase Poprad Starý Smokovec. V českom časopise ČECH ho nazvali „elektrická bezkolejná tramway". A 7. augusta slávnostne odovzdali do užívania Szilágyiho pamätník na Hrebienku. Dezider Szilágyi (1840-1901) bol liberálny politik, uhorský minister spravodlivosti, po niekoľko desaťročí stály návštevník Starého Smokovca. Výstavbu pamätníka zariadil UKS aby si uctil jeho pamiatku. Projektom a výstavbou poveril Gedeona Majunkeho. Dr. Ladislav Jármay bol dlhoročný blízky priateľ Szilágyiho a počas jeho pobytov v Starom Smokovci mu robil stály doprovod na jeho turistických vychádzkach.


Obr9-a. Jeden z vozov Omnibusu pred vilou Hygiea.
Obr9-b. Mapa z roku 1905. Szontagh Tátrakalauz.

Uvedením do prevádzky smokoveckého Grandhotela, sa začali zimné sezóny. Z tohto dôvodu bol 1. marca 1905 založený Starosmokovecký klub zimných športov /Tátrafüredi Téli Sport-Club/. Jeho predsedom bol od založenia Vilmos Ormódy, generálny riaditeľ Prvej maďarskej všeobecnej poisťovne. Cieľom klubu bolo pestovať a propagovať zimné športy, ako boli najmä curling, hokej, sánkovanie, boby a lyžovanie. Na úvodnom valnom zhromaždení sa zúčastnilo 38 členov. Do predstavenstva klubu boli okrem iných zvolený aj Dezider /Dezső/ Reichart a Dr. Ladislav Jármay.
Koncom letnej sezóny v roku 1906 odchádza Dr. Ladislav Jármay do dôchodku. Odchádza zo Starého Smokovca do Budapešti. Na prelome rokov 1906-07 podniká cestu okolo sveta. Z tejto cesty publikuje rôzne cestopisné články v rôznych uhorských periodikách. V ročenke Karpatského spolku za rok 1907 uverejňuje článok o Cejlóne.
Za jeho zásluhy v oblasti kúpeľníctva mu bol vo februári 1907 udelený panovníkom titul kráľovského radcu. V Budapešti býval spočiatku na adrese Molnár utcza č.10., IV. Obvod. Neskôr sa presťahoval na Királyi Pál utcza č.4. v tom istom obvode. V Budapešti sa aktívne zapájal do spolkového života tamojších lekárov. Okrem iných bol členom v Belvárosi Orvostársaság tisztújító közgyűlése, Lekárskej spoločnosti mestskej časti Belváros (Budapešť-Vnútorné mesto)*.
Neoceniteľné boli aj jeho zásluhy v oblasti turistiky a cestovného ruchu. Po Szontaghovej smrti redigoval a vydal tri ročníky /1901,1905,1908/ jeho sprievodcu Tátrakalauz.
Významní budapeštiansky bankoví riaditelia založili 6. februára 1912 hotelovú spoločnosť bankových manažérov, akciovú spoločnosť, s názvom Tátra Otthon. Základný kapitál spoločnosti predstavoval 150 tis. korún. Zakladajúcimi členmi boli Leó Lánczy, Henrik Fellner, bývalý riaditeľ Obchodnej banky, Dr. Aurél Dobay, generálny riaditeľ Centrálnej obchodnej a priemyselnej banky, Miksa Madarassy-Beck a mnoho ďalších excelencií vo finančnom svete Uhorska. Táto spoločnosť po splatení základného kapitálu začala s výstavbou nového hotela v Tatranskej Polianke. V hoteli mal mať každý hlavný akcionár vlastný samostatný malý apartmán. Hotel bol pomenovaný podľa spoločnosti, Tátra Otthon – Tatranský domov. V predstavenstve spoločnosti boli: Ján /János/ N. Reichart predseda, Dr. Eugen /Jenö/ Zsigmondy podpredseda, Dr. Ladislav Jármay, Ferencz Reischl, Samuel Stern, Dr. Aladár Szelényi. Jedným z členov dozornej rady bol Teodor Kertész. Administratívu mala na starosti manželka Dezidera Reicharta. Ján N. Reichart bol bratom Emila Reicharta (1840-1909), ktorý bol riaditeľom poisťovacej spoločnosti Dunaj /Duna/. Emil bol otcom Dezidera Reicharta, dlhoročného riaditeľa kúpeľov Starý Smokovec.
Nie sú známe skutočnosti, ako prežíval Dr. Jármay vojnové časy rokov 1914 až 1918 a rozpad monarchie. Asi ustal aj písomný styk s jeho bývalými spolupracovníkmi, ktorí ostali v Tatrách. Asi len tak je možné vysvetlenie, že keď 15. februára 1919 zomiera v Budapešti Ladislavov brat Eugen /Jenö/, tak Karpathen Post 16. augusta 1919 vydal nekrológ k úmrtiu 69-ročného Dr. Ladislava Jármaya!
Pritom bol Dr. Jármasy aj naďalej činný v spolkovom hnutí, pretože v júli roku 1920 sa v Novej Pešti /Ujpest/ konala schôdza MKE. Jeho členovia pokračovali v činnosti v Maďarsku, zvolili 7 členný výkonný výbor, kde bol Dr.Jármay predsedom.
Dr. Ladislav Jármay zomrel 3. februára 1932 v Budapešti. Pochovaný je v rodinnej hrobke na cintoríne Kerepesi. Čo vlastne po ňom zostalo v Tatrách? Smerom nahor po ceste od Mestského úradu ku Grandhotelu míňame vľavo nad vilou Alica novú budovu, postavenú na mieste, kde stála pôvodná vila Dr. Jármayho. Tam býval od roku 1888 do roku 1906. Vie o tom niekto? Červeno značený turistický chodník z Hrebienka ku Rainerovej útulni pozná asi každý. Počas sezóny ním prejdú zástupy turistov. Jeho trasu vytýčil ako aj jeho výstavbu v roku 1896 zabezpečil Dr. Ladislav Jármay. Preto až do rozpadu monarchie niesol tento chodník názov Jármayho cesta /Jármay út/. Vie o tom niekto? Jeho pôvodná vila už neexistuje, ale tento chodník je trvalou spomienkou na tohto úžasného človeka, Lacibáčiho. Nakoniec, nebol sám, koho takto familiárne v Tatrách nazývali. Pred ním to boli: Blášibáči /Blásy bácsi/, v rokoch 1869 až 1874 správca kúpeľov Smokovec /Tátrafüred/ Eduard Blásy (1820-1888); Jóžibáči /Józsi bácsi/, vlastník a zakladateľ Štrbského Plesa, Jozef Szentiványi (1817-1905). A aby toho nebolo málo, v šestdesiatych rokoch na Zbojníčke chatárčil Feribáči, Fero Kele st. (1905-1998), ktorý dožil v Budapešti.

( )* poznámka autora

Pramene
Turistik, Alpinismus, Wintersport Közlemények 1932, roč.6., čís.3-4., str.14.-16.
Turistik und Alpinismus, roč.3. 1922-23, č.3. str.89
Gyógyszerészi Hetilap 1896, roč.35., čís.34., str.530-533
Orvosi Hetilap 1878, roč.22., čís.14., str.282
A Magyarországi Kárpátegylet évkönyve 1879, roč.6., str.554.
Pesti Hírlap 1880., roč.2., čís.207., str.3.
Katholikus Hetilap 1885, roč.41., čís.30., str.256
Protestáns Egyházi és Iskolai Lap 1886, roč.29., čís.29., str.919-921
Pesti Hírlap 1886, roč.8., čís.196., str.5.
Budapesti Hírlap 1886, roč.6., čís.236., str.5.
Fövárosi Lapok 1887, roč.24., čís.231., str.1702.
Evangelikus Egyház és Iskola, 1887, Pozsony, roč.5 čís.37. str. 306-307
Pesti Hírlap 1888, roč.10., čís.202., str.6.
PestiHírlap 1889 aug. 26, 234.sz. str.4
Turisták Lapja 1895 roč.7., čís. 5-6., str.130-132
Magyar Ujság 1899 apr. 17., roč.8., č.106. , str.2
A balneologusok gyüllése, In. Budapesti Hírlap 1899, roč.19. čís.106.sz. str. 2-3
Tátrafüredi Téli Sport-Club, In. Független Magyarország 1905, roč.4., čís.1074., str.15.
Vasárnapi Ujság 1903, roč.50., čís.3., str.38-39
ČECH 1904,18.srpna., číslo 227., str.5.
Vasárnapi Ujság 1904, roč.51., čís.33., str.557-561.
Független Magyarország 1905, roč.4., čís.1074., str.15.
Karpathen Post roč.27 č.38., str.2.,
Pesti Hírlap 1907 roč.29., č.43., str.10
Pesti Napló 1912., roč.63., čís.37., str.20.
Karpathen Post roč.40., č.33., str.3.,
8 Órai Ujság 1932, roč.18., čís.29., str.5.,

Vytlačiť